Príbeh o priateľstve a spolupráci
V jednom krásnom lese žilo množstvo zvieratiek. Boli tam zajačikovia, veveričky, ježkovia, líšky a veľa ďalších. Každé zvieratko malo svoje obľúbené miesto a svoje každodenné činnosti. Hoci sa všetci poznali, málokedy robili veci spolu, pretože každý si myslel, že si vystačí sám.
V jednom krásnom lese žilo množstvo zvieratiek. Boli tam zajačikovia, veveričky, ježkovia, líšky a veľa ďalších. Každé zvieratko malo svoje obľúbené miesto a svoje každodenné činnosti. Hoci sa všetci poznali, málokedy robili veci spolu, pretože každý si myslel, že si vystačí sám.
V jednom krásnom lese žilo množstvo zvieratiek. Boli tam zajačikovia, veveričky, ježkovia, líšky a veľa ďalších. Každé zvieratko malo svoje obľúbené miesto a svoje každodenné činnosti. Hoci sa všetci poznali, málokedy robili veci spolu, pretože každý si myslel, že si vystačí sám.
V jednom krásnom lese žilo množstvo zvieratiek. Boli tam zajačikovia, veveričky, ježkovia, líšky a veľa ďalších. Každé zvieratko malo svoje obľúbené miesto a svoje každodenné činnosti. Hoci sa všetci poznali, málokedy robili veci spolu, pretože každý si myslel, že si vystačí sám.
Jedného dňa sa však stalo niečo nečakané. Do lesa prišla veľká búrka. Najprv povieval iba slabý vánok a potom začalo jemne popŕchať. Ale vietor neustále silnel a silnel, až nakoniec fúkal taký vetrisko, že stromy sa ohýbali, lámali a konáre padali na zem. Sprevádzal ho hustý dážď, ktorý bičoval všetko okolo. Zvieratká sa schovali do svojich úkrytov a dúfali, že búrka čoskoro prejde.
Keď konečne prestalo fúkať, zvieratká vyšli von a zistili, že ich les je úplne zničený. Stromy boli polámané, potok bol zablokovaný konármi a miesta, kam radi chodili, boli zavalené. Všetci boli smutní a nevedeli, čo robiť.
Zajačik Hopko, ktorý bol známy svojou priateľskou povahou, sa rozhodol, že musí niečo urobiť. Zvolal všetky zvieratká na veľkú lúku a povedal: „Priatelia, náš les je zničený. Ak chceme, aby bol opäť krásny, musíme sa do upratovania pustiť spolu, sám to nikto nezvládne. Každý z nás má svoje schopnosti a ak ich spojíme a dohodneme sa, dokážeme les dať do poriadku.“
Veverička Čiperka súhlasila: „Áno, Hopko má pravdu. Čaká nás veľa práce, ale ak budeme spolupracovať, určite to zvládneme. Ja môžem pomôcť s upratovaním konárov.“
Ježko Pichliačik dodal: „Ja môžem odstraňovať tŕne a ostré predmety, aby sme sa nezranili.“
Líška Bystrá sa pridala: „Ja viem opraviť naše úkryty. Mám šikovné labky a viem, ako postaviť pevné prístrešky a vyhrabať hlboké nory.“
A tak sa všetky zvieratká pustili do práce. Zajačik Hopko organizoval prácu a dohliadal na to, aby všetko išlo podľa plánu. Veverička Čiperka a jej priateľky zbierali polámané konáre a odnášali ich preč. Ježko Pichliačik odstraňoval tŕne a ostré predmety, aby sa nikto nezranil. Líška Bystrá a jej rodina opravovali úkryty a stavali nové prístrešky. Jelene nosili na svojich parohoch materiál na stavbu a vtáčiky v zobáčikoch prinášali chumáčiky mäkkého machu na vystielanie nových nôr.
Práca bola náročná, ale zvieratká si uvedomili, že vďaka spolupráci sa im darí oveľa lepšie, než keby pracovali každý sám. Vo dvojici alebo v trojici bolo ľahšie upratať ako samému. Každý deň sa stretávali na lúke a plánovali, čo budú robiť ďalej. Postupne sa les začal meniť. Stromy boli opäť vzpriamené, potok bol čistý a ich obľúbené miesta boli upratané. Okrem práce sa však spolu začali aj viac rozprávať, zdieľali svoje radosti a zármutky a spolu prežívali nové dobrodružstvá. Pomáhali si nielen pri oprave lesa ale aj v každodennom živote.
Jedného dňa, keď už bol les takmer úplne vyčistený, zajačik Hopko zvolal všetky zvieratká na veľkú oslavu. „Priatelia,“ povedal Hopko, „dokázali sme to! Náš les je opäť krásny a to hlavne vďaka tomu, že sme spolupracovali. Každý vedel urobiť niečo iné a každý odviedol kus roboty. Naučili sme sa, že spolupráca je kľúčom k úspechu a že priateľstvo je najdôležitejšie.“
Zvieratká sa radovali a oslavovali. Od toho dňa si vždy pamätali, že nie je nič lepšie ako zdieľať svoj život aj prácu s priateľmi, podeliť sa nielen o radosti ale aj o ťažoby. A keď sa v lese objavila ďalšia prekážka, vedeli, že ju dokážu prekonať, pretože spolu sú silnejší.
