V mestečku, ktoré sa volalo Dúhový Dvor, žili farebné dráčiky. Neboli to však obyčajní dráčikovia. Každý z nich mal inú farbu a zvláštnu schopnosť. Napríklad Modrý Dráčik vedel spievať krásne piesne, Zelený Dráčik ovládal kúzla s rastlinami a Červený Dráčik dokázal vyčarovať ohnivé srdcia.
Ľudia v Dúhovom Dvore sa drakov však báli. Mysleli si, že sú nebezpečné a možno aj zlé. Dráčikovia sa preto skrývali v jaskyni za mestom a len občas vykukli von. Boli smutní a osamelí. Túžili sa s niekým spriateliť a hrať.
Jedného dňa sa v Dúhovom Dvore objavil nový chlapec, ktorý sa volal Tomáš. Prišiel s rodičmi z iného mesta. Bol zvedavý a odvážny. Nebál sa drakov, pretože o nich veľa čítal v knihách. Vedel, že draci môžu byť priateľskí a múdri.
Tomáš sa rozhodol, že nájde jaskyňu, kde dráčikovia žijú. Dlho hladal po okolí, až narazil na malý otvor v skale. Vošiel dnu a ocitol sa v nádhernej jaskyni plnej farebných kryštálov. V strede jaskyne sedeli dráčikovia a smutne pozerali do zeme.
Tomáš sa im prihovoril a povedal im, že sa ich nebojí. Dráčikovia boli prekvapení no veľmi sa potešili. Ešte nikdy sa s nimi nikto iný nerozprával. Rozpovedali Tomášovi o svojich schopnostiach a snoch. Tomáš im sľúbil, že im pomôže spriateliť sa s ľuďmi z Dúhového Dvora. Vrátil sa teda do mesta a začal rozprávať ľuďom o dráčikoch. Vysvetľoval im, že sú milí a priateľskí no ľudia mu neverili ba čo viac, smiali sa mu. Tomáš sa však nevzdal a každý deň im rozprával o dráčikoch.
Jedného dňa sa v meste konal veľký festival. Všetci sa tešili a zabávali. Dráčikovia to videli z jaskyne a tiež chceli oslavovať.Vyleteli teda z jaskyne a zamierili do mesta.

Keď ich však ľudia zbadali, začali kričať a utekať. Dráčikovia boli z toho veľmi smutní a chceli sa vrátiť späť do jaskyne. Tomáš ich však zastavil a povedal im, aby ukázali ľuďom svoje schopnosti.
Modrý Dráčik začal teda spievať krásnu pieseň. Ľudia sa začali neveriaco zastavovať a počúvali tú krásnu pieseň. Zelený Dráčik vyčaroval kvetiny, ktoré rozkvitli po celom námestí a Červený Dráčik vyčaroval ohnivé srdcia, ktoré sa vzniesli k nebu. Ľudia začali tlieskať a jasať. Niečo tak krásne ešte nikto nikdy nevidel a nepočul.
Draci sa stali hviezdami festivalu. Ľudia sa ich nebáli a začali obdivovať ich schopnosti. Dráčikovia sa spriatelili s deťmi a dospelými. Hrali sa spolu, tancovali a spievali.
Od toho dňa sa Dúhový Dvor zmenil na mesto plné radosti a priateľstva. Ľudia a draci žili v mieri a harmónii. Tomáš bol hrdý na to, že pomohol dráčikom a ľuďom spriateliť sa. Uvedomil si, že predsudky a strach sú zbytočné a že každý si zaslúži šancu na priateľstvo.
A tak dráčikovia a deti z Dúhového Dvora žili šťastne až do smrti.