V srdci rozsiahlej africkej savany, tam kde slnko neúprosne praží a akácie vrhajú dlhé tiene, žil malý sloník menom Jumbo. Jumbo bol neposedný a zvedavý, s veľkými, nevinnými očami a ušami, ktoré sa mu smiešne hompáľali pri každom kroku. Jedného dňa, počas hry so svojimi súrodencami, sa Jumbo zatúlal. Unesený motýľom s trblietavými krídlami, zabudol na varovania svojej mamy a nasledoval ho hlbšie a hlbšie do savany. Keď sa motýľ stratil z dohľadu, Jumbo zistil, že je úplne sám. „Mami? Oci? Kde ste?“ zvolal Jumbo, jeho hlas sa triasol strachom. Ozvena jeho slov sa rozplynula v tichu savany. Jumbo si uvedomil, že sa stratil. Slzy mu stekali po tvári, keď si sadol pod mohutný baobab. Cítil sa malý a bezmocný. Po chvíli počul Jumbo tiché kroky. Zvedavo zdvihol hlavu a uvidel zebru s pruhovanou srsťou, ktorá sa k nemu opatrne blížila. „Ahoj, malý sloník. Čo tu robíš sám?“ spýtala sa zebra s priateľským úsmevom. „Stratil som sa,“ vzlykal Jumbo. „Hral som sa a zabudol som na cestu domov.“ „Neboj sa,“ povedala zebra. „Volám sa Zora a pomôžem ti. Savanu poznám ako svoje vlastné pruhy. Ako sa voláš ty?“ „Ja som Jumbo,“ odpovedal sloník, cítil sa o niečo istejšie. „Poď, Jumbo,“ povedala Zora. „Pôjdeme hľadať tvoju rodinu. Ale predtým sa napijeme. Musíš byť smädný.“ Zora a Jumbo sa vydali k napájadlu. Cestou stretli surikatu, ktorá stála na zadných nohách a pozorne sledovala okolie. „Ahoj, Sára,“ pozdravila ju Zora. „Čo nové?“ „Nič zvláštne,“ odpovedala Sára. „Len som strážila rodinu pred nebezpečenstvom. Kto je to?“ „Toto je Jumbo. Stratil sa a hľadá svoju rodinu,“ vysvetlila Zora. „Ahoj, Jumbo! Ja som Sára. Surikaty sú veľmi pozorné, takže si dávame pozor na predátorov. Žijeme v skupinách, aby sme sa chránili. Pomôžem vám hľadať tvoju rodinu,“ ponúkla Sára. „Ďakujem vám,“ povedal Jumbo. „Som veľmi vďačný.“ Všetci traja sa vydali na cestu. Počas cesty stretli Leilu, mladú levicu, ktorá sa vyhrievala na slnku. „Ahojte,“ zamrmlala Leila, lenivo zdvíhajúc hlavu. „Ahoj, Leila,“ povedala Zora. „Toto je Jumbo. Stratil sa a hľadá svoju rodinu.“ Leila sa posadila a uprene si prezerala Jumba. „Sloník? Na savane je nebezpečné byť sám. Ja som Leila a rada pomôžem. Ako levica, rada spím cez deň a lovím v noci. Žijem v svorke so svojou rodinou. Sme silní a chránime sa navzájom.“ „Ďakujem, Leila,“ povedal Jumbo. „Som rád, že mi chceš pomôcť.“ Cesta pokračovala a čoskoro stretli žirafu menom Gerta, ktorá obhrýzala listy na vysokej akácii. „Ahojte tam dole!“ zvolala Gerta. „Čo tu robíte?“ „Ahoj, Gerta,“ odpovedala Zora. „Toto je Jumbo. Stratil sa a hľadá svoju rodinu.“ Gerta sklonila svoj dlhý krk a s úsmevom sa pozrela na Jumba. „Ahoj, Jumbo! Ja som Gerta. Žirafy majú najlepší výhľad na savanu. Vidíme ďaleko, takže ľahko nájdeme tvoju rodinu. Som samotárka, ale rada sa pripojím k skupinám kvôli bezpečnosti.“ „Ďakujem, Gerta,“ povedal Jumbo. „Tvoja pomoc by bola skvelá.“ Spoločne sa vydali na cestu savanou. Zora ich viedla cez hustú trávu a okolo skalnatých kopcov. Sára pozorne sledovala okolie, aby ich varovala pred nebezpečenstvom. Leila občas prebehla dopredu, aby preverila terén. Gerta sa vyštverala na najvyšší kopec a rozhliadla sa po okolí. Jumbo kráčal statočne, povzbudzovaný svojimi novými priateľmi. Po niekoľkých hodinách chôdze Gerta zvolala: „Vidím! Vidím stádo slonov! Vyzerajú ako tvoja rodina!“ Jumbo s radosťou v srdci bežal smerom, ktorým ukazovala Gerta. Keď sa priblížil, spoznal svoju mamu a otca. „Mami! Oci!“ zvolal. Jeho rodičia sa otočili a s úžasom ho uvideli. Bežali k nemu a objali ho. „Jumbo! Kde si bol? Boli sme o teba veľmi vystrašení!“ povedala jeho mama. „Stratil som sa,“ odpovedal Jumbo. „Ale našiel som si priateľov, ktorí mi pomohli nájsť cestu späť.“ Jumbo predstavil svojim rodičom Zoru, Sáru, Leilu a Gertu. Jeho rodičia boli veľmi vďační za ich pomoc. „Ďakujeme vám z celého srdca,“ povedal Jumbov otec. „Za to, že ste sa postarali o nášho syna.“ „Rado sa stalo,“ odpovedala Zora. „Boli sme radi, že sme mohli pomôcť.“ „Dovidenia, Jumbo!“ povedala Sára. „Dovidenia, Jumbo!“ povedala Leila. „Dovidenia, Jumbo!“ povedala Gerta. Jumbo sa rozlúčil so svojimi novými priateľmi a vrátil sa so svojou rodinou. Bol šťastný, že je späť doma, ale nikdy nezabudol na dobrodružstvo a priateľstvo, ktoré zažil na savane. Zora sa vrátila k svojmu stádu a porozprávala im o Jumbovi a jeho strate. Vysvetlila im ako je dôležité si navzájom pomáhať na savane. „Na savane, si musíme navzájom pomáhať lebo iba tak prežijeme,“ povedala Zora. „Musíme byť tím!“ Sára sa vrátila ku svojej rodine a povedala im o Jumbovi. Naučila ich, že aj keď sú malé, môžu urobiť veľký rozdiel. Ukázala im, že pozornosť a opatrnosť môžu zachrániť život. Leila sa vrátila ku svojej svorke a porozprávala im o Jumbovi. Pripomenula im, že sila spočíva v jednote a že je dôležité chrániť slabších. „Nikdy nenecháme nikoho v núdzi,“ povedala Leila. „V tom spočíva sila levov!“ Gerta sa vrátila k svojej obľúbenej akácii a premýšľala o Jumbovi. Uvedomila si, že aj keď je samotárka, priateľstvo je dôležité a že občas je dobré spojiť sa s ostatnými kvôli bezpečnosti a pomoci. „Sme súčasťou tohto celku,“ povedala si Gerta. „Aj keď sme rozdielni!“ Jumbo sa naučil cennú lekciu. Zistil, že savana je plná nebezpečenstva, ale aj priateľstva a pomoci. Pochopil, že je dôležité počúvať svojich rodičov a nikdy sa nevzďaľovať od svojej rodiny. Ale hlavne si uvedomil, že aj keď je malý, môže dokázať veľké veci, keď má pri sebe priateľov. Od toho dňa sa Jumbo stal opatrnejším a zodpovednejším sloníkom. Často navštevoval svojich priateľov na savane a spoločne zažívali nové dobrodružstvá. Naučil sa rešpektovať všetky zvieratá a chápať ich spôsob života. A vždy si pamätal na deň, keď sa stratil a našiel pravé priateľstvo. A tak Jumbo, malý sloník, vyrástol v múdreho a láskavého slona, ktorý vždy pomáhal ostatným a šíril priateľstvo po celej savane.