V hustom, zelenom lese, kde slnečné lúče prenikali cez koruny stromov a vytvárali tancujúce tiene na zemi, sa nachádzalo veľké, okrúhle osie hniezdo. Bolo zavesené na silnej vetve starého dubu a bolo domovom pre rodinu ôs. V hniezde žila kráľovná Matilda, jej manžel, silný a pracovitý Oskar, a ich tri malé osie deti: Zuzka, Riško a najmladší Samko.

Zuzka bola najstaršia, a teda aj najzvedavejšia. Mala rada všetko nové a neznáme. Riško bol zas silný a odvážny, vždy pripravený pomôcť. Samko bol najmenší a najplachší, ale mal obrovskú fantáziu a rád sníval o dobrodružstvách.

Život v osom hniezde bol pokojný a usporiadaný. Oskar a Matilda sa starali o hniezdo a nosili potravu pre svoje deti. Zuzka, Riško a Samko sa hrali, učili sa lietať a spoznávali svet okolo seba. Jedného slnečného rána, keď sa Zuzka prebudila, cítila, že je vo vzduchu niečo zvláštne. Slnko svietilo jasnejšie ako zvyčajne a vietor šepkal tajomné príbehy. „Dnes je deň na dobrodružstvo!“ pomyslela si Zuzka.

Vybehla z hniezda a zobudila Riška a Samka. „Poďte so mnou! Dnes pôjdeme na výlet do Zeleného údolia!“ zvolala. Riško sa nadšene postavil a natiahol krídla. Samko sa trochu bál, ale zvedavosť bola silnejšia ako strach. „Dobre, poďme,“ povedal tichým hlasom.

Trošku neposlušne sa vytratili z hniezda, kým rodičia ešte spali. Zuzka, Riško a Samko vyleteli z hniezda a zamierili smerom k Zelenému údoliu. Leteli ponad stromy, ponad lúky plné kvetov a ponad potôčiky, v ktorých sa zrkadlilo slnko. Zuzka viedla cestu, Riško letel vedľa nej a Samko sa držal tesne za nimi.

Cesta bola dlhá a náročná, ale traja osí súrodenci sa nevzdávali. Vedeli, že Zelené údolie je miesto plné zázrakov a dobrodružstiev. Po niekoľkých hodinách letu uvideli pred sebou nádherné údolie. Bolo plné zelene, kvetov a stromov. V strede údolia tiekol malý potôčik, ktorý sa vlieval do malého jazierka. „Sme tu!“ zvolala Zuzka nadšene. „Sme v Zelenom údolí!“

Osí súrodenci pristáli na lúke plnej kvetov. Boli unavení, ale šťastní. Rozhliadli sa okolo seba a obdivovali krásu Zeleného údolia. Zuzka sa rozhodla, že pôjdu preskúmať potôčik. Riško súhlasil a Samko sa pridal k nim. Kráčali popri potôčiku, až kým neprišli k malému jazierku.

Pri jazierku uvideli niečo neobyčajné. Na brehu jazierka sedel malý, zelený žabiatko a hral na list trávy ako na píšťalu. Žabiatko si ich všimlo a prestalo hrať. „Kto ste?“ spýtal sa žabiatko. „My sme osí súrodenci. Ja som Zuzka, toto je Riško a toto je Samko,“ povedala Zuzka. „My sme prišli do Zeleného údolia na dobrodružstvo.“

„Ja som Žabko,“ povedal žabiatko. „Rád vás spoznávam. Chcete sa so mnou hrať?“ Osí súrodenci boli nadšení. „Áno, chceme!“ zvolali. Žabko ich pozval na prechádzku po jazierku. Sadli si na veľké listy lekna a Žabko ich tlačil po jazierku. Hrali sa na preteky, smiali sa a spievali. Zrazu, z hustého porastu rastlín pri jazierku, sa vynorila veľká, tmavá postava. Bola to pavúčica Agáta.

Agáta bola známa tým, že chytala do svojej siete všetky malé zvieratká v okolí. Osí súrodenci a Žabko boli v nebezpečenstve. Agáta sa pomaly blížila k nim. Zuzka, Riško a Samko sa báli, ale vedeli, že musia Žabka ochrániť. „Žabko, utekaj!“ zvolala Zuzka. „My sa s ňou pokúsime bojovať.“ Žabko nechcel nechať svojich nových priateľov v nebezpečenstve, ale vedel, že by im nemohol pomôcť. S ťažkým srdcom skočil do jazierka a ukryl sa pod listom lekna.

Zuzka a Riško sa postavili pred Agátu. „Necháme ťa prejsť!“ zvolal Riško odvážne. Agáta sa zasmiala. „Myslíte si, že ma zastavíte? Ste len malé osy!“ Povedala Agáta a vystrelila na nich svoje lepkavé vlákna. Zuzka a Riško sa snažili vyhýbať vláknam, ale Agáta bola príliš rýchla. Zuzku zasiahlo jedno z vlákien a prilepilo ju k zemi. Riško sa snažil Zuzku oslobodiť, ale nemal dostatok sily.

Samko, ktorý sa doteraz skrýval za Riškom, sa rozhodol, že musí pomôcť svojim súrodencom. Vzal do úst malý kamienok a hodil ho na Agátu. Kamienok zasiahol Agátu do oka. Agáta zavrčala od bolesti a pustila Zuzku. Zuzka a Riško sa oslobodili a zaútočili na Agátu. Bodali ju svojimi žihadlami, kým Agáta neutiekla preč.

Osí súrodenci si vydýchli. Boli unavení, ale šťastní, že porazili Agátu. Žabko vyliezol spod listu lekna a poďakoval im za záchranu. „Ste naozajstní hrdinovia!“ povedal Žabko. „Nebojte sa Samko. aj ty si bol hrdina, len si sa bál. Aj to je v poriadku.“ Povedala Zuzka.

Zuzka, Riško a Samko sa so Žabkom rozlúčili a vybrali sa na cestu domov. Boli unavení a hladní, ale plní zážitkov. Cestou domov rozprávali o svojom dobrodružstve. Keď prišli domov, rodičia sa na nich hnevali, že odišli bez dovolenia. Ale keď im porozprávali o Agáte a o Žabkovi, boli na nich hrdí.

Kráľovná Matilda ich objala a Oskar im povedal, že sú odvážni a silní. Zuzka, Riško a Samko si uvedomili, že dobrodružstvo je síce zábavné, ale rodina je najdôležitejšia. Sľúbili, že už nikdy neodídu bez dovolenia a že sa budú vždy držať spolu. Odvtedy žili v osom hniezde šťastne a spokojne. A občas, keď slnko svietilo jasnejšie ako zvyčajne, si spomenuli na svoje dobrodružstvo v Zelenom údolí a na svojho priateľa Žabka.

A Samko? Samko už nebol taký plachý, lebo vedel, že aj on môže byť hrdinom. Dokonca začal písať príbehy o svojich dobrodružstvách, aby si ich mohol navždy pamätať.

**Ďalšie dobrodružstvá**

O niekoľko týždňov neskôr, keď sa počasie ochladilo a listy na stromoch začali meniť farby, sa Zuzka, Riško a Samko rozhodli preskúmať les na opačnej strane ich hniezda. Počuli od starších ôs rozprávať o čarovnom mieste s názvom Šeptajúci les, kde stromy šepkali tajomstvá a kvety spievali piesne.

Cesta do Šeptajúceho lesa bola dlhšia ako cesta do Zeleného údolia. Museli preletieť cez vysoké hory a hlboké rokliny. Ale osí súrodenci boli odhodlaní nájsť toto čarovné miesto. Keď dorazili do Šeptajúceho lesa, boli ohromení jeho krásou. Stromy boli pokryté farebnými listami, ktoré sa leskli v slnku. Kvety spievali jemné melódie a vzduch bol plný vôní bylín a korenia.

Zuzka, Riško a Samko sa prechádzali lesom a počúvali šepot stromov. Stromy im rozprávali príbehy o dávnych časoch, o hrdinských zvieratách a o čarovných pokladoch. Osí súrodenci boli očarení. Zrazu, Riško zbadal niečo lesklé pod jedným zo stromov. Priblížil sa a zistil, že je to malá, strieborná krabička.

„Pozrite sa, čo som našiel!“ zvolal Riško. Zuzka a Samko prišli k nemu a obdivovali krabičku. Bola zamknutá malým zámkom. Osí súrodenci sa pokúšali otvoriť krabičku, ale nedokázali to. Rozhodli sa, že sa opýtajú stromov, ako otvoriť krabičku. Priblížili sa k najstaršiemu stromu v lese a spýtali sa ho, či im môže pomôcť.

Strom im povedal, že kľúč ku krabičke sa nachádza v jaskyni, ktorú stráži drak. Osí súrodenci boli prekvapení. Nevedeli, že v Šeptajúcom lese žije drak. Ale boli odhodlaní získať kľúč ku krabičke. Vybrali sa hľadať jaskyňu.

Po dlhom hľadaní našli jaskyňu ukrytú za vodopádom. Boli nervózni, ale vedeli, že musia pokračovať. Zhlboka sa nadýchli a vstúpili do jaskyne. V jaskyni bola tma a vlhko. Počuli kvapkanie vody a cítili zvláštny zápach. Zrazu, z tmy sa vynoril obrovský drak. Drak mal šupiny ako zlato a oči ako dva horiace uhlíky. Z nosa mu vychádzal dym a z úst oheň.

Osí súrodenci sa báli, ale Zuzka si spomenula na príbeh, ktorý im rozprávali stromy. Príbeh hovoril o tom, že drak je osamelý a túži po priateľstve. Zuzka sa rozhodla, že sa s drakom porozpráva. „Ahoj, drak,“ povedala Zuzka tichým hlasom. „My sme osí súrodenci a prišli sme hľadať kľúč ku krabičke.“

Drak sa na ňu pozrel prekvapene. „Osí súrodenci? Nikdy som nevidel osy, ktoré by sa nebáli drakov.“ Povedal drak. „My sa ťa bojíme,“ povedala Zuzka. „Ale chceme získať kľúč ku krabičke.“ „Prečo chcete získať kľúč ku krabičke?“ spýtal sa drak. „Chceme zistiť, čo sa v nej skrýva,“ povedala Zuzka.

Drak sa zamyslel. „Dobre,“ povedal drak. „Dám vám kľúč ku krabičke, ak mi splníte jednu úlohu. Musíte mi nájsť priateľa.“ Osí súrodenci boli prekvapení. Nevedeli, že drak je osamelý. Sľúbili drakovi, že mu nájdu priateľa. Drak im dal kľúč ku krabičke a osí súrodenci sa vybrali hľadať priateľa pre draka.

Po dlhom hľadaní našli v lese malého jednorožca. Jednorožec bol plachý a samotársky. Osí súrodenci sa s ním porozprávali a zistili, že jednorožec túži po priateľstve. Pozvali jednorožca, aby sa stretol s drakom. Jednorožec sa bál, ale osí súrodenci ho povzbudili. Spolu sa vybrali do jaskyne.

Keď drak uvidel jednorožca, bol prekvapený. Nikdy predtým nevidel jednorožca. Jednorožec sa drakovi predstavil a porozprával mu o svojom živote. Drak a jednorožec si padli do oka. Stali sa z nich najlepší priatelia.

Osí súrodenci boli šťastní, že splnili drakovi jeho želanie. Drak im poďakoval a osí súrodenci sa vrátili do Šeptajúceho lesa. Otvorili striebornú krabičku a našli v nej malý, zlatý kompas. Kompas ukazoval cestu k šťastiu. Osí súrodenci si kompas vzali so sebou a vrátili sa domov. Boli radi, že prežili ďalšie dobrodružstvo a že spoznali nových priateľov.