Ema bola dievčatko s iskrivými očami a srdcom plným túžby po dobrodružstvách. Mala desať rokov a zo všetkého najradšej čítala knihy o vzdialených krajinách, tajomných miestach a odvážnych hrdinoch. Najviac ju fascinovala Čína, krajina s bohatou históriou, nádhernými chrámami a rozprávkovými bytosťami. Jedného dňa, keď prehľadávala starú truhlicu na povale, našla zvláštnu škatuľku. Bola vyrezávaná z tmavého dreva a zdobená zlatými ornamentmi. Keď ju otvorila, objavila vo vnútri starodávnu mapu a malý, lesklý kameň v tvare draka.

Mapa vyzerala veľmi staro a papier bol krehký. Boli na nej nakreslené hory, rieky a mestá, ktoré Ema nepoznala. V rohu mapy bol nápis v čínštine, ktorý Ema nevedela prečítať. Ale kameň v tvare draka, ten ju priam očaril. Bol teplý na dotyk a zdalo sa, že z neho vyžaruje zvláštna energia. Zrazu, akoby zázrakom, sa v izbe rozžiarilo svetlo a kameň začal svietiť. Ema cítila, ako ju niečo ťahá dopredu, a než sa nazdala, ocitla sa v úplne inom svete.

Okolo nej sa rozprestierala zelená krajina, preťatá riekami a obklopená vysokými horami. V diaľke videla chrámy so zahnutými strechami a farebné pagody. Ema si uvedomila, že sa skutočne ocitla v Číne! Bola nadšená, ale aj trochu vystrašená. Čo má robiť? Ako sa vráti domov? Vtom začula tichý hlas. „Neboj sa, malá Ema.“ Ema sa obzrela, ale nikoho nevidela. „Kto to hovorí?“ opýtala sa. „Ja,“ ozval sa hlas. „Ja som Long, drak.“ Zrazu sa pred ňou zhmotnil malý, zelený drak. Mal veľké, múdre oči a dlhý, zatočený chvost. Ema bola prekvapená, ale zároveň nadšená. Vždy snívala o tom, že uvidí skutočného draka! „Ty si Long? A ty si so mnou hovoril?“ opýtala sa Ema. „Áno,“ odpovedal Long. „Kameň, ktorý si našla, je magický. Preniesol ťa do Číny a ja som tvoj sprievodca. Pomôžem ti nájsť cestu späť domov.“ Ema sa usmiala. Bola rada, že má spoločníka. „Ďakujem, Long! Poďme na dobrodružstvo!“

Tak sa začala ich cesta po Číne. Long Emu sprevádzal cez husté bambusové lesy, cez vysoké hory a cez rušné mestá. Ukazoval jej krásy Číny a rozprával jej o jej histórii a kultúre. Navštívili Zakázané mesto v Pekingu, kde videli nádherné paláce a chrámy. Prešli sa po Veľkom čínskom múre, ktorý sa vinul ako obrovský had cez kopce. Plavili sa po rieke Li, obklopení malebnými horami a zelenými poliami. Ema ochutnala čínske jedlá, ako napríklad rezance, ryžu a dim sum. Naučila sa používať paličky a povedať niekoľko slov v čínštine.

Počas ich cesty zažili veľa dobrodružstiev. Raz sa stratili v bambusovom lese a museli sa orientovať podľa slnka. Inokedy ich prekvapila silná búrka a museli sa ukryť v jaskyni. Raz sa stretli s medveďom pandou, ktorý im ukradol jedlo. Ale vždy sa im podarilo prekonať všetky prekážky vďaka svojej odvaze a priateľstvu. Počas cesty sa Ema a Long stali nerozlučnými priateľmi. Ema sa naučila, že dôležité je mať odvahu, veriť si a nikdy sa nevzdávať. Long sa naučil, že dôležité je byť priateľský, pomáhať druhým a užívať si život.

Jedného dňa dorazili k starej horskej dedine. Tam sa stretli so starým mudrcom, ktorý žil v malom chráme. Mudrc im povedal, že na to, aby sa Ema mohla vrátiť domov, musí nájsť legendárny kvet lotosu, ktorý rastie na vrchole najvyššej hory v Číne. Kvet lotosu má magickú moc a dokáže preniesť človeka späť do jeho domova. Ema a Long sa rozhodli, že sa vydajú na cestu na vrchol hory. Cesta bola ťažká a nebezpečná. Museli prekonávať strmé skaly, prechádzať cez hlboké rokliny a vyhýbať sa divým zvieratám. Ale nevzdali sa. Vedeli, že kvet lotosu je ich jediná nádej na návrat domov.

Po niekoľkých dňoch dorazili na vrchol hory. Tam, v malom jazierku, rástol nádherný kvet lotosu. Bol biely ako sneh a z neho vyžarovala jasná žiara. Ema opatrne natiahla ruku a dotkla sa kvetu. Vtom sa okolo nej rozžiarilo svetlo a cítila, ako ju niečo ťahá hore. Rozlúčila sa s Longom, ktorý jej sľúbil, že na ňu nikdy nezabudne. A potom, než sa nazdala, ocitla sa späť vo svojej izbe. Ležala na podlahe vedľa otvorenej truhlice. V ruke držala kameň v tvare draka. Bola šťastná, že sa vrátila domov, ale zároveň jej bolo ľúto, že sa musela rozlúčiť s Longom.

Ema si navždy zapamätala svoju cestu do Číny. Naučila sa veľa o inej kultúre, spoznala nových priateľov a zažila nezabudnuteľné dobrodružstvá. A vždy, keď sa pozrela na kameň v tvare draka, spomenula si na svojho priateľa Longa a na zázračnú cestu do Číny. Odvtedy Ema vedela, že dobrodružstvá čakajú na každom rohu, stačí len otvoriť oči a srdce. A aj keď sa niekedy zdá, že je cesta ťažká, s priateľom po boku sa dá zvládnuť všetko. A kto vie, možno sa Ema ešte niekedy vráti do Číny, aby sa opäť stretla so svojím priateľom Longom a zažila ďalšie nezabudnuteľné dobrodružstvá. Koniec.