Kapitola 1: Prípravy na Dobrodružstvo

Deti zo 4.B triedy boli v obrovskom očakávaní. Už zajtra ráno odchádzajú na vytúženú školu v prírode! Pani učiteľka Eva im už týždne rozprávala o lesných zvieratkách, tajomných jaskyniach a lúčnych kvetoch, no to, čo ich čakalo, bolo ešte oveľa vzrušujúcejšie.

„Nezabudnite si pribaliť baterky, pláštenky a hlavne dobrú náladu!“ pripomínala pani učiteľka deň pred odchodom. V triede to vrelo vzrušenými hlasmi. Lenka, ktorá milovala dobrodružné knihy, si starostlivo balila kompas a malý notes, kam si chcela zapisovať všetky svoje objavy. Tomáš, známy v triede ako vynálezca, si do batohu pribalil lupu a malý skrutkovač – nikdy neviete, kedy sa niečo pokazí a treba to opraviť. A malý Samko, ktorý sa najviac tešil na opekanie špekáčikov, už v duchu ochutnával tú lahodnú vôňu ohňa.

Večer pred odchodom Lenka nemohla zaspať. V hlave sa jej rojili predstavy o tom, čo všetko ich v lese čaká. Možno nájdu tajnú skrýšu pirátov alebo objavia stratenú cestu k pokladu. S úsmevom na tvári konečne zaspala a snívalo sa jej o dobrodružstvách, ktoré ju čakajú.

Kapitola 2: Cesta do Neznáma

Ráno sa deti stretli pred školou s batohmi na chrbtoch a očami plnými očakávania. Nastúpili do autobusu a s úsmevom mávali rodičom. Cesta ubiehala rýchlo, sprevádzaná spevom a veselými rozhovormi. Keď autobus odbočil z hlavnej cesty a začal stúpať po kľukatej lesnej ceste, deti stíchli a s úžasom sledovali okolitú prírodu.

Stromy boli čoraz vyššie a hustejšie, slnko len s ťažkosťou prenikalo cez ich koruny. Vzduch bol plný vône ihličia a vlhkej zeme. Konečne autobus zastavil pred drevenou chatou, ktorá pôsobila veľmi útulne. „Vitajte v našej chate Lesanka!“ privítala ich pani učiteľka s úsmevom.

Deti vyskákali z autobusu a s nadšením sa rozbehli k chate. Rozdelili si izby, vybalili si veci a už sa nevedeli dočkať, kedy vyrazia do lesa. Po krátkom obede pani učiteľka zvolala všetky deti na lúku pred chatou. „Dnes sa trošku zoznámime s okolím,“ povedala. „Rozdelíme sa do troch skupín a každá skupina dostane mapu. Vašou úlohou bude nájsť tri stanovištia, kde na vás čakajú rôzne úlohy.“

Kapitola 3: Záhadná Mapa

Lenka, Tomáš a Samko sa ocitli v jednej skupine. S nadšením si prebrali mapu a začali ju študovať. „Vyzerá to ako mapa pokladu!“ zvolal Tomáš a s lupou v ruke si prezeral každý detail. Mapa bola stará a trochu potrhaná, ale dalo sa z nej vyčítať, kde sa nachádzajú jednotlivé stanovištia.

Prvé stanovište bolo označené obrázkom húsenice. „To bude niekde pri potoku,“ usúdila Lenka, ktorá sa vyznala v lesných zvieratkách. Vydali sa po úzkom chodníku, ktorý viedol k potoku. Po ceste obdivovali farebné motýle a počúvali spev vtákov. Keď dorazili k potoku, uvideli pri ňom malý stolík s obrázkom húsenice. Pri stolíku stála pani učiteľka, ktorá im zadala úlohu: „Musíte nájsť tri druhy listov, ktoré obľubujú húsenice.“

Deti sa s vervou pustili do hľadania. Lenka poznala listy stromov naspamäť, takže úloha bola pre ňu hračka. Tomáš zasa s lupou skúmal každý list a Samko sa staral o to, aby im nájdené listy nevzal vietor. Po chvíli mali všetky tri listy a pani učiteľka ich odmenila sladkou odmenou – malými čokoládkami.

Kapitola 4: Tajomstvo Starej Jaskyne

Druhé stanovište na mape bolo označené obrázkom netopiera. „To bude niekde v jaskyni!“ zvolal Samko, ktorý mal trošku strach z tmy. „Neboj sa, Samko, pôjdeme spolu,“ povzbudila ho Lenka a Tomáš už kontroloval baterku, či dobre svieti.

Cesta k jaskyni bola dlhšia a náročnejšia. Museli preliezať cez popadané stromy a prechádzať cez husté kríky. Keď konečne dorazili k jaskyni, zistili, že je dosť tmavá a vlhká. Tomáš rozsvietil baterku a opatrne vošli dovnútra. V jaskyni panoval tichý pokoj, ktorý občas prerušil zvuk kvapkajúcej vody. Na stenách jaskyne videli zvláštne kresby a nápisy.

Na konci jaskyne našli ďalší stolík s obrázkom netopiera. Pri stolíku stál pán učiteľ, ktorý im zadal úlohu: „Musíte uhádnuť, čo jedia netopiere.“ Tomáš, ktorý bol zvedavý na všetko, už dávno čítal o netopieroch. „Jedia hmyz!“ zvolal. Pán učiteľ bol prekvapený jeho vedomosťami a odmenil ich ďalšími čokoládkami.

Kapitola 5: Stratený Poklad?

Tretie stanovište na mape bolo označené obrázkom truhlice s pokladom. „Hurá, ideme hľadať poklad!“ zvolal Samko a s nadšením sa rozbehol dopredu. Cesta k pokladu bola najdlhšia a viedla cez hustý les. Po ceste stretli veveričku, ktorá im ukradla kúsok čokolády, a zajaca, ktorý sa ich zľakol a utiekol do kríkov.

Keď konečne dorazili na miesto, kde mal byť ukrytý poklad, zistili, že tam nič nie je! Boli sklamaní a smutní. „Asi sme sa stratili,“ povedala Lenka s trpkým úsmevom. „Ale nevzdávajme sa!“ povzbudil ich Tomáš. „Pozorne sa rozhliadnime, možno nájdeme nejakú stopu.“

Deti sa rozdelili a začali prehľadávať okolie. Lenka si všimla malý papierik, ktorý bol ukrytý pod kameňom. Papierik bol popísaný zvláštnymi znakmi. „Myslím, že toto je kľúč k nášmu pokladu!“ zvolala. Tomáš s lupou v ruke začal skúmať znaky na papieriku. „Sú to šifry!“ povedal. „Musíme ich rozlúštiť.“

Kapitola 6: Rozlúštenie Šifry

Deti sa posadili na zem a začali spoločne lúštiť šifry. Šifry boli zložité a vyžadovali si veľa trpezlivosti. Lenka mala dobrú pamäť, Tomáš bol expert na hádanky a Samko mal dobrú intuíciu. Spoločnými silami sa im podarilo rozlúštiť prvú šifru.

„Prvá šifra hovorí: Choďte päť krokov na sever,“ povedala Lenka. Deti urobili päť krokov na sever a našli ďalší papierik s ďalšou šifrou. „Druhá šifra hovorí: Choďte tri kroky na východ,“ pokračoval Tomáš. Deti urobili tri kroky na východ a našli ďalší papierik. „Tretia šifra hovorí: Pozrite sa pod najväčší strom v okolí,“ prečítal Samko.

Deti sa rozhliadli a uvideli obrovský dub, ktorý sa týčil nad nimi. Pod dubom našli malú truhlicu s pokladom! Otvorili truhlicu a s úžasom zistili, že je plná sladkostí, hračiek a malých darčekov. Boli šťastní a nadšení. Zistili, že pokladom nie sú len veci v truhlici, ale aj radosť z hľadania a spoločné prežívanie dobrodružstva.

Kapitola 7: Večerný Táborák

Večer sa všetky deti stretli pri táboráku. Piekli špekáčiky, spievali pesničky a rozprávali si zážitky z celého dňa. Lenka, Tomáš a Samko si rozprávali o svojom dobrodružstve s hľadaním pokladu. Všetci ich pozorne počúvali a obdivovali ich odvahu a vytrvalosť.

Pani učiteľka im porozprávala príbeh o lesných škriatkoch, ktorí strážia les a pomáhajú tým, ktorí sú k prírode priateľskí. Deti so zatajeným dychom počúvali a verili, že možno aj oni niekde v lese stretli nejakého škriatka.

Po táboráku sa deti unavené, ale šťastné uložili do postelí. Zaspávali s úsmevom na tvári a snívalo sa im o ďalších dobrodružstvách, ktoré ich čakajú. Zistili, že škola v prírode nie je len o učení, ale aj o priateľstve, zábave a spoznávaní krás okolitej prírody. A čo je najdôležitejšie, naučili sa, že aj keď sa zdá, že je všetko stratené, nikdy sa netreba vzdávať a vždy treba hľadať nové možnosti.

Kapitola 8: Lúčenie s Lesom

Posledný deň školy v prírode ubehol veľmi rýchlo. Deti si zbalili svoje veci, upratali si izby a naposledy sa prešli po lese. Lúčili sa s stromami, kvetmi a zvieratkami. Sľúbili, že sa sem ešte určite vrátia.

Pri autobuse sa rozlúčili s pani učiteľkou a pánom učiteľom. Poďakovali im za krásne zážitky a sľúbili, že na školu v prírode nikdy nezabudnú. Cesta domov ubiehala v tichosti. Deti boli unavené, ale plné krásnych spomienok.

Keď autobus zastavil pred školou, deti sa rozbehli k svojim rodičom. S nadšením im rozprávali o svojich zážitkoch, o hľadaní pokladu a o lesných škriatkoch. Rodičia ich pozorne počúvali a boli radi, že sa im v škole v prírode páčilo.

Lenka, Tomáš a Samko si sľúbili, že budú aj naďalej spoločne objavovať nové dobrodružstvá a že priateľstvo, ktoré vzniklo v škole v prírode, bude trvať navždy. A možno sa im raz podarí nájsť aj skutočný poklad…