V malebnej krajine, kde sa zelené lúky striedali s hustými lesmi a majestátnymi horami, žil rytier Radko. Nebol to však obyčajný rytier. Namiesto brnenia, ktoré by ho ťažilo, nosil ľahkú koženú vestu a namiesto meča, ktorým by bojoval, mal so sebou vždy knihu plnú rozprávok a bájok. Rytier Radko miloval prírodu a všetky stvorenia v nej. Veril, že aj tie najstrašidelnejšie zvery majú v sebe kúsok dobra, len ho treba nájsť.

Jedného dňa sa do kráľovstva, kde Radko žil, začali šíriť správy o drakovi. Bol obrovský, zelený a chrliaci oheň. Ľudia sa ho báli a kráľ vyhlásil odmenu pre toho, kto draka zabije. Mnohí rytieri sa o to pokúsili, ale nikto sa nevrátil. Radko vedel, že ak nechce prísť o všetkých priateľov, musí niečo urobiť.

„Nezabijem ho,“ povedal si Radko. „Pokúsim sa s ním spriateliť.“

Nasledujúce ráno sa Radko vybral do hôr, kde drak žil. Namiesto meča si so sebou vzal košík plný jabĺk, hrušiek a iných dobrôt. Cesta bola dlhá a náročná, ale Radko sa nevzdával. Srdce mu hovorilo, že robí správnu vec.

Keď konečne dorazil k dračej jaskyni, zastal a hlboko sa nadýchol. Jaskyňa bola tmavá a zvnútra sa ozývalo hrozivé vrčanie. Radko sa nebál, ale cítil v sebe zvláštny rešpekt.

„Dobrý deň, drak,“ povedal Radko hlasom plným pokoja. „Prišiel som k tebe s darmi.“

Z jaskyne sa ozvalo ešte silnejšie vrčanie a z tmy sa vynorila obrovská hlava draka. Drak mal veľké, žlté oči, ktoré Radka pozorne sledovali. Z nozdier mu vychádzal dym a z tlamy mu šľahal plameň. Radko sa ani nepohol.

„Kto si a čo tu chceš?“ spýtal sa drak hlbokým hlasom, ktorý sa ozýval celou dolinou.

„Volám sa Radko a som rytier,“ odpovedal Radko. „Neprišiel som ťa zabiť, ale spriateliť sa s tebou. Počul som, že si veľmi osamelý.“

Drak sa zamračil. „Osamelý? To je smiešne. Som drak! Všetci sa ma boja.“

„Možno sa ťa boja, ale to neznamená, že nemôžeš mať priateľov,“ povedal Radko a položil košík s ovocím na zem. „Priniesol som ti darčeky. Mám tu jablká, hrušky a dokonca aj medovník.“

Drak podozrievavo pozeral na košík. Chvíľu váhal, ale nakoniec zvedavosť zvíťazila. Opatrne natiahol krk a ovoňal ovocie. Zrazu sa mu roztiahli nozdry a spokojne zamrmlal.

„Jablká,“ povedal drak. „Už som dávno nejedol jablká.“

Drak zjedol všetky jablká a potom sa pustil do hrušiek. Radko s úsmevom sledoval, ako drak chrumká ovocie. Keď bol drak najedený, pozrel sa na Radka a prehovoril.

„Ďakujem,“ povedal drak. „Už dlho som nebol takto najedený.“

„Nemáš za čo,“ odpovedal Radko. „Rád ti prinesiem ovocie znova.“

Drak sa usmial. „Možno… Možno by som ti mohol ukázať moju jaskyňu.“

A tak sa Radko a drak stali priateľmi. Radko navštevoval draka každý deň a nosil mu ovocie a iné dobré veci. Drak mu na oplátku ukazoval svoju jaskyňu, ktorá bola plná pokladov a vzácnych kameňov. Rozprával mu o svojom živote a o tom, ako veľmi sa cíti osamelý. Radko ho pozorne počúval a snažil sa mu pomôcť.

Radko zistil, že drak nie je zlý, len osamelý a nepochopený. Drak sa volal Dobroslav a veľmi rád sa smial a rozprával rozprávky. Mal však aj jednu veľkú chybu: nevedel ovládať svoj oheň. Často sa stávalo, že keď sa rozčúlil alebo rozosmial, neúmyselne chrlič oheň na všetko okolo seba.

Jedného dňa sa Radko rozhodol, že Dobroslavovi pomôže ovládať jeho oheň. Začal ho učiť dýchať pomaly a hlboko, keď sa cítil rozčúlený alebo rozosmiaty. Ukazoval mu rôzne techniky relaxácie a meditácie. Dobroslav sa veľmi snažil a postupne sa mu darilo ovládať svoj oheň čoraz lepšie.

Časom sa priateľstvo Radka a Dobroslava stalo známe po celom kráľovstve. Ľudia boli najprv prekvapení, ale potom začali chápať, že drak nie je nebezpečný, ale dobrý a priateľský. Niektorí sa dokonca odvážili prísť k dračej jaskyni a ponúknuť mu darčeky.

Raz, keď bol Radko u Dobroslava v jaskyni, prišiel za nimi kráľ. Bol smutný a zúfalý. Povedal im, že kráľovstvo napadli zlí obri a že nikto ich nemôže zastaviť. Radko a Dobroslav sa rozhodli, že pomôžu kráľovstvu.

Radko si obliekol svoje kožené brnenie a Dobroslav si pripravil svoj oheň. Spoločne vyrazili do boja proti obrom. Obri boli silní a mocní, ale Radko a Dobroslav boli odvážni a odhodlaní. Radko bojoval mečom a Dobroslav chrlič oheň. Spoločne porazili všetkých obrov a zachránili kráľovstvo.

Kráľ bol veľmi vďačný Radkovi a Dobroslavovi. Vyhlásil ich za hrdinov kráľovstva a dal im veľké odmeny. Radko a Dobroslav si však nepriali žiadne odmeny. Chceli len, aby v kráľovstve vládol mier a pokoj.

Radko a Dobroslav naďalej žili spolu v dračej jaskyni a stali sa najlepšími priateľmi. Radko chodil do dediny učiť deti čítať a písať a Dobroslav pomáhal farmárom s poliami. Spoločne dokázali, že priateľstvo a porozumenie sú silnejšie ako nenávisť a strach.

A tak žili šťastne až naveky. A kto vie, možno sa s nimi ešte niekedy stretneme v nejakej inej rozprávke.