Ery bola malá, ale odvážna červená krvinka. Žila v Krajine Krvi, obrovskom a pulzujúcom svete, ktorý sa rozprestieral vnútri ľudského tela. Ery nebola ako ostatné červené krvinky. Kým jej priatelia poslušne plávali v prúde, Ery snívala o dobrodružstvách a o tom, čo sa nachádza za hranicami známeho obehového systému.

Jej najlepšia kamarátka, Leuko, bola biela krvinka a pracovala ako policajtka. Leuko mala veľa práce s bojom proti baktériám a vírusom. Ery ju obdivovala, ale ona chcela niečo viac.

Jedného dňa, keď Ery plávala cez srdcovú komoru, počula zvláštny šepot. „Pomoc! Pomoc!“ ozývalo sa z malého tmavého zákutia. Ery, plná zvedavosti, sa odvážila priblížiť. V tme uvidela uväznenú molekulu kyslíka menom Oxi.

„Som uväznený!“ vzlykal Oxi. „Potrebujem sa dostať do svalov, aby mohli pracovať, ale nemôžem sa dostať cez túto prekážku!“

Ery sa pozrela na prekážku. Bol to malý krvný zrazený kúsok, ktorý blokoval priechod. „Neboj sa, Oxi,“ povedala Ery. „Pomôžem ti!“

Ery sa pokúsila zrazeninu odstrániť, ale bola príliš silná. Uvedomila si, že potrebuje pomoc. Rýchlo sa vrátila k Leuko a povedala jej o Oxiho situácii.

Leuko, hoci bola zaneprázdnená, vedela, že musí pomôcť. Spolu s Ery sa ponáhľali späť k zrazenine. Leuko použila svoje špeciálne enzýmy, aby zrazeninu pomaly rozpustila. Trvalo to dlho, ale nakoniec sa im podarilo vytvoriť dostatočne veľkú medzeru, aby Oxi mohol prejsť.

„Ďakujem vám!“ zakričal Oxi a rýchlo sa ponáhľal do svalov. „Ste skutoční hrdinovia!“

Ery a Leuko sa usmiali. Bola to tímová práca, ktorá ich oboch naplnila hrdosťou. Ale Ery vedela, že jej dobrodružstvo sa ešte len začína. Keď plávali ďalej, narazili na skupinu červených krviniek, ktoré sa chystali prejsť cez Pľúcne brány, kde mali prijať čerstvý kyslík.

„Poďme s nimi!“ navrhla Ery. Leuko, hoci trochu váhala, súhlasila. Nikdy predtým nebola v Pľúcach a bola zvedavá, čo sa tam nachádza.

Keď prešli cez Pľúcne brány, ocitli sa v obrovskom a vzdušnom priestore. Všade okolo nich sa vznášali milióny molekúl kyslíka, ktoré čakali na pripojenie sa k červeným krvinkám. Ery a Leuko boli ohromené.

Zrazu, začuli volanie o pomoc. Z malého rohu sa ozýval slabý hlas. „Pomoc! Stratil som sa!“

Ery a Leuko sa pozreli jeden na druhého. „Musíme pomôcť,“ povedala Ery. Začali hľadať zdroj volania. Nakoniec, v malej dutinke, našli malú bielu krvinku, ktorá bola odtrhnutá od svojej skupiny.

„Stratil som sa a nemôžem nájsť cestu späť,“ povedala malá krvinka. „Bojím sa, že ma pohltí Pľúcny džús!“

Pľúcny džús bol nebezpečný enzým, ktorý rozkladal všetko, čo do Pľúc nepatrilo. Ery a Leuko vedeli, že musia konať rýchlo. Leuko použila svoj radar, aby našla cestu späť k skupine malej krvinky. Ery ju povzbudzovala a hovorila jej, že všetko bude v poriadku.

Po dlhom a náročnom hľadaní sa im podarilo nájsť cestu späť. Malá krvinka bola nesmierne vďačná. „Ďakujem vám,“ povedala. „Zachránili ste mi život!“

Ery a Leuko sa usmiali. Bola to dobrá práca. Keď sa chystali odísť, začuli ďalší hluk. Tentokrát to bol hrom. V Pľúcach sa blížila búrka.

„Musíme sa dostať preč!“ zakričala Leuko. „Búrka môže byť nebezpečná!“

Ery a Leuko sa ponáhľali späť k Pľúcnym bránam. Búrka sa blížila čoraz bližšie. Búrka začala biť do Pľúc silným vetrom a dažďom. Ery a Leuko sa snažili udržať kurz. Zrazu, silný náraz vetra odhodil Ery preč.

„Ery!“ zakričala Leuko. Ale Ery bola preč. Zmizla v búrke. Leuko bola zúfalá. Musela nájsť Ery. Rozhodla sa, že sa vráti do búrky a nájde svoju priateľku.

Medzitým, Ery sa zmietala v búrke. Vietor ju hnal sem a tam. Bola dezorientovaná a bála sa. Zrazu, narazila na niečo tvrdé. Bola to stena Pľúcnej komory. Ery sa chytila steny a snažila sa udržať.

Leuko, ktorá sa vrátila do búrky, hľadala Ery všade. Volala jej meno, ale búrka jej prehlušila hlas. Zrazu, uvidela niečo červené, ako sa drží na stene komory. Bola to Ery!

Leuko sa ponáhľala k Ery a pomohla jej dostať sa do bezpečia. Obe boli šťastné, že sú opäť spolu. Uvedomili si, že ich priateľstvo je silnejšie ako akákoľvek búrka.

Spolu sa vrátili k Pľúcnym bránam a opustili búrlivé Pľúca. Keď sa vrátili do obehového systému, boli unavené, ale šťastné. Zažili veľké dobrodružstvo a naučili sa, že s priateľmi sa dajú prekonať všetky prekážky.

Ery a Leuko pokračovali vo svojich povinnostiach, ale nikdy nezabudli na svoje dobrodružstvo. Ery sa naučila, že aj malá červená krvinka môže byť hrdinom a Leuko si uvedomila, že priateľstvo je dôležitejšie ako povinnosti. Spolu pokračovali v objavovaní Krajiny Krvi a pomáhali tým, ktorí to potrebovali. A tak, malé červené krvinky a biele krvinky, žili šťastne až do smrti, putujúc obehovým systémom a spoločne zažívali nové dobrodružstvá.

Ale to nie je koniec príbehu. Raz, keď Ery a Leuko plávali v krvnom obehu, narazili na miesto, ktoré nikdy predtým nevideli. Bolo to tmavé a zapáchajúce miesto, plné podivných tvorov.

„Čo je to za miesto?“ spýtala sa Ery.

„To je miesto infekcie,“ odpovedala Leuko. „Musíme byť opatrné.“

Keď sa priblížili, uvideli skupinu zlých baktérií, ktoré napadali zdravé bunky. Baktérie boli silné a zlé a zdalo sa, že ich nič nezastaví.

„Musíme ich zastaviť!“ povedala Ery.

„Ale sú príliš silné,“ odpovedala Leuko. „Neviem, či ich môžeme poraziť.“

„Musíme to skúsiť!“ povedala Ery.

A tak sa Ery a Leuko pustili do boja. Leuko použila svoje špeciálne enzýmy na zničenie baktérií, zatiaľ čo Ery povzbudzovala ostatné červené krvinky, aby pomohli. Boj bol dlhý a ťažký, ale nakoniec sa Ery a Leuko podarilo baktérie poraziť.

„Podarilo sa nám to!“ zakričala Ery. „Porazili sme ich!“

„Áno, ale boli príliš silné,“ povedala Leuko. „Musíme sa naučiť nové spôsoby, ako bojovať proti infekciám.“

A tak sa Ery a Leuko rozhodli cestovať po celom tele a učiť sa od najlepších odborníkov. Navštívili mozog, kde sa učili o stratégii, navštívili srdce, kde sa učili o vytrvalosti, a navštívili pľúca, kde sa učili o dýchaní.

Po dlhom a náročnom štúdiu sa Ery a Leuko vrátili do Krajiny Krvi. Boli pripravené na akúkoľvek výzvu. Onedlho sa objavila nová infekcia. Tentokrát to bol vírus, ktorý sa šíril veľmi rýchlo.

„Musíme konať rýchlo!“ povedala Ery.

„Mám plán,“ povedala Leuko.

A tak sa Ery a Leuko pustili do práce. Leuko použila svoje nové zručnosti, aby vytvorila protilátky, ktoré zničili vírus. Ery povzbudzovala ostatné červené krvinky, aby roznášali protilátky po celom tele. Vírus bol rýchlo porazený.

„Podarilo sa nám to!“ zakričala Ery. „Zachránili sme telo!“

„Áno, ale musíme byť vždy pripravené,“ povedala Leuko. „Infekcie sa môžu objaviť kedykoľvek.“

A tak sa Ery a Leuko rozhodli, že budú pokračovať v trénovaní a učení sa nových zručností. Vedeli, že len tak môžu chrániť telo pred nebezpečnými infekciami. Spolu pokračovali v objavovaní Krajiny Krvi a pomáhali tým, ktorí to potrebovali. A tak, malé červené krvinky a biele krvinky, žili šťastne až do smrti, putujúc obehovým systémom a spoločne zažívali nové dobrodružstvá. A vždy boli pripravené chrániť telo pred akýmikoľvek hrozbami.