V malom kráľovstve, ktoré sa rozprestieralo medzi detskou izbou a kuchyňou, žil bacil menom Emil. Emil bol bacil, ktorý miloval špinu a nečistotu. Čím viac špiny okolo neho bolo, tým bol šťastnejší a silnejší. Emil sa rád vozil na detských rukách, ktoré si zabudli umývať po hre na pieskovisku alebo po hladkaní domáceho zvieratka.

Emil mal mnoho kamarátov – bacilov. Volali sa Kýchalko, Kašlík a Špinka. Spolu tvorili partiu, ktorá milovala vytvárať malé nepríjemnosti. Kýchalko rád spôsoboval kýchanie, Kašlík vyvolával kašeľ a Špinka bola zodpovedná za malé škvrny a nepríjemný pocit.

Raz, keď sa Emil vozil na rukách malého chlapca menom Tomáško, ktorý práve dojedol jablko a zabudol si umyť ruky, stretol malú kvapku vody menom Kvapinka. Kvapinka bola veľmi smutná.

„Prečo si taká smutná, Kvapinka?“ opýtal sa Emil.

„Pretože nikto ma nechce,“ odpovedala Kvapinka. „Všetci sa ma boja, pretože si myslia, že som nudná a obyčajná. Ja však môžem urobiť toľko dobra!“

Emil sa zasmial. „Ty? Urobiť dobro? To je smiešne! Ja som Emil, bacil, a ja robím iba neplechu!“

„Ale to nie je pravda, Emil,“ povedala Kvapinka. „Aj ty môžeš robiť dobro. Stačí, ak sa spojíš s mydlom a spolu môžeme zničiť všetku špinu a bacily na rukách.“

Emil sa zamyslel. Nikdy o tom takto nepremýšľal. Vždy si myslel, že jeho poslaním je iba spôsobovať nepríjemnosti.

V tom momente Tomáško vošiel do kúpeľne a začal si umývať ruky. Kvapinka sa s radosťou vrhla na Tomáškove ruky a spojila sa s mydlom. Emil bol zvedavý, čo sa bude diať.

Keď sa mydlo a voda spojili, vytvorili penu, ktorá začala odstraňovať všetku špinu a bacily z Tomáškových rúk. Emil a jeho kamaráti – Kýchalko, Kašlík a Špinka – začali panikáriť.

„Čo sa to deje?“ kričal Kýchalko.

„Zmizneme!“ plakal Kašlík.

„Už nikdy nebudeme môcť robiť neplechu!“ nariekala Špinka.

Emil cítil, ako stráca silu. Po prvýkrát v živote sa cítil bezmocný. Sledoval, ako ho prúd vody splachuje do umývadla.

Keď Tomáško dopral si ruky, boli čisté a voňavé. Emil a jeho kamaráti boli preč. Tomáško sa cítil zdravý a silný. Mohol sa hrať, jesť a dotýkať sa všetkého bez obáv, že ochorie.

Emil sa ocitol v odpadovej rúre, kde stretol starého, múdreho bacila menom Doktor Bakter. Doktor Bakter bol veľmi skúsený a vedel o všetkom, čo sa v kráľovstve deje.

„Emil, Emil,“ povedal Doktor Bakter. „Počul som o tvojich dobrodružstvách. Vieš, robiť neplechu nie je jediná vec, ktorú môžeš robiť. Aj ty môžeš byť užitočný.“

„Ako?“ opýtal sa Emil. „Veď som iba bacil, ktorý miluje špinu.“

„Nie je to tak,“ povedal Doktor Bakter. „Môžeš sa naučiť, ako posilňovať imunitný systém detí. Môžeš im pomáhať bojovať proti iným, nebezpečnejším bacilom.“

Emil bol prekvapený. Nikdy o tom takto nepremýšľal. Rozhodol sa, že dá Doktorovi Bakterovi šancu. Začal sa učiť o tom, ako funguje ľudské telo a ako môže pomôcť deťom zostať zdravé.

Trvalo to dlho, ale Emil sa nakoniec zmenil. Už nebol bacilom, ktorý miloval špinu a nečistotu. Stal sa bacilom, ktorý pomáhal deťom zostať zdravé a silné.

A čo Tomáško? Tomáško si odvtedy vždy umýval ruky pred jedlom a po hre. Vedel, že čisté ruky sú kľúčom k zdraviu a šťastiu. A vždy si spomenul na malú kvapku vody, Kvapinku, ktorá mu ukázala, aké dôležité je umývať si ruky.

Emil sa stal hrdinom v kráľovstve medzi detskou izbou a kuchyňou. Ukázal všetkým bacilom, že aj oni môžu robiť dobro. A Kvapinka? Kvapinka bola šťastná, že mohla pomáhať deťom zostať zdravé a čisté.

A tak, v malom kráľovstve medzi detskou izbou a kuchyňou, žili Emil, Kvapinka a Tomáško šťastne až do smrti. A vy, deti, nezabúdajte – umývajte si ruky! Pretože čisté ruky sú zdravé ruky a zdravé deti sú šťastné deti.