Ahojte, deti! Pripravte sa na veľké dobrodružstvo! Dnes sa spolu vydáme do krajiny vysoko nad našimi hlavami, do krajiny oblakov! Spoznáme obláčika Ciroka a blesk Zarka. Ste pripravení?

Bola raz jedna malá obloha. Nebola ani malá, ani veľká, ale akurátna. Bývali na nej všelijaké obláčiky. Boli tam biele barančeky, sivé mračná, ktoré občas poplakali, a aj jeden malý obláčik, ktorý sa volal Cirok. Cirok bol veľmi zvedavý obláčik. Neustále sa niekoho na niečo pýtal.

„Mamička oblak, prečo je slniečko také žlté?“

„Ocko oblak, prečo vtáčiky lietajú tak vysoko?“

„Sestrička obláčik, prečo vietor tak fúka?“

Jeho otázky nemali konca kraja. Jedného dňa sa Cirok zatúlal trochu ďalej od svojej oblačnej rodiny. Plával si po oblohe a obzeral svet pod sebou. Videl zelené lúky, farebné kvety, hrajúce sa deti a majestátne hory. Všetko ho nesmierne zaujímalo. Zrazu začul čudný zvuk. Bolo to také praskanie a iskrenie.

„Čo to môže byť?“ zamyslel sa Cirok a vydal sa za zvukom. Po chvíli zbadal niečo zvláštne. Bola to malá iskrička, ktorá poskakovala po oblohe a smiala sa.

„Ahoj! Kto si?“ opýtal sa Cirok.

„Ahoj! Ja som Zarko, malý blesk. A ty si kto?“

„Ja som Cirok, malý obláčik. Nikdy som nevidel blesk takto blízko. Vždy som myslel, že blesky sú veľké a strašidelné.“

„No, my malé blesky sme oveľa priateľskejší. A ty si obláčik? Vždy som chcel vedieť, ako vznikajú oblaky.“

Cirok sa usmial. „To je jednoduché. Viete, slniečko svieti na zem a zohrieva vodu v riekach, jazerách a moriach. Táto voda sa mení na paru, ktorá stúpa hore. Keď sa para dostane vysoko do chladnej oblohy, premení sa na malé kvapôčky vody. A tie kvapôčky sa spoja a vytvoria oblak. Ako som ja!“

Zarko počúval s otvorenými ústami. „To je úžasné! A ako vznikajú blesky?“

„To je trochu komplikovanejšie,“ povedal Cirok. „Keď sa v oblaku stretnú kvapôčky vody a ľadové kryštáliky, začnú sa o seba trieť. Tým sa vytvára elektrina. A keď je tej elektriny už veľmi veľa, preskočí z oblaku na zem alebo z oblaku na iný oblak. A to je blesk!“

„Wow! Takže vy oblaky ste vlastne také elektrárne!“ zvolal Zarko.

„Dá sa to tak povedať,“ zasmial sa Cirok. „Ale blesky nie sú vždy také priateľské ako ty. Niekedy sú veľmi silné a môžu spôsobiť požiare.“

„To je pravda,“ prikývol Zarko. „My, blesky, sme trochu hluční a niekedy aj nebezpeční. Ale my nechceme nikomu ublížiť. My len uvoľňujeme elektrinu, ktorá sa v oblakoch nazbierala.“

Cirok a Zarko sa stali dobrými priateľmi. Spolu sa hrali na oblohe a učili sa jeden od druhého. Cirok Zarkovi ukazoval krásy sveta pod nimi a Zarko Cirokovi vysvetľoval, ako funguje elektrina. Jedného dňa sa obloha začala meniť. Slniečko sa schovalo za tmavé mračná a začal fúkať silný vietor.

„Och, nie!“ zvolal Cirok. „To vyzerá na búrku! Musím sa vrátiť k svojej rodine!“

„Ja tiež!“ povedal Zarko. „Počas búrky je najviac práce pre blesky!“

Cirok a Zarko sa rozlúčili a každý sa ponáhľal ku svojej rodine. Cirok sa pripojil k ostatným oblakom a spolu sa pripravovali na búrku. Oblaky sa zhlukovali a tmavli. Vietor silnel a začalo hrmieť. Zrazu sa obloha rozžiarila. To Zarko a jeho kamaráti blesky začali svoju prácu. Blesky presekávali oblohu a hromy burácali. Búrka bola v plnom prúde.

Deti doma sa schovávali pod perinou a báli sa. Ale Cirok vedel, že sa nemusia báť. Búrka je dôležitá. Po búrke je vzduch čistejší a sviežejší. A kvapky dažďa zavlažujú zem a kvety.

Keď búrka konečne prešla, slniečko opäť vykuklo na oblohu. Oblaky sa roztrhali a na oblohe sa objavila dúha. Cirok sa usmial. Všetko bolo opäť v poriadku. Zrazu zbadal Zarka. Zarko poskakoval po oblohe a usmieval sa.

„Ahoj, Cirok! To bola teda búrka, čo?“ zvolal Zarko.

„Áno, bola to poriadna búrka,“ povedal Cirok. „Ale som rád, že už je po všetkom.“

„Ja tiež,“ povedal Zarko. „Ale bez búrok by sme sa nudili!“

Cirok sa zasmial. „To máš pravdu! A teraz, čo povieš na to, že sa pôjdeme pozrieť, ako sa deti hrajú na lúke?“

„To je skvelý nápad!“ povedal Zarko a spolu sa vydali na cestu. Cirok a Zarko aj naďalej ostali najlepšími priateľmi a spoločne pozorovali svet z výšky. Cirok sa naučil, že aj keď sú blesky niekedy hlučné a strašidelné, sú dôležité a potrebne. A Zarko sa naučil, že oblaky nie sú len obyčajné kopy vodnej pary, ale že sú to malé zázraky prírody. A deti sa naučili, že búrky sa netreba báť, ale že je to úžasný jav, ktorý nám príroda ponúka. A čo vy, deti? Čo ste sa dnes naučili?

A teraz, keď už vieme ako vzniká búrka, poďme si to zopakovať. Slniečko zohrieva vodu, voda sa mení na paru, para stúpa hore a mení sa na kvapôčky, kvapôčky vytvoria oblak. V oblaku sa kvapôčky a ľadové kryštáliky trú o seba, vytvárajú elektrinu a keď je jej veľa, preskočí blesk! A potom hrmí. Jednoduché, však? A teraz už môžete ísť spať a snívať o obláčikoch a bleskoch. Dobrú noc!