Kdesi vysoko nad riekou Dunaj, tam, kde sa zelené kopce stretávajú s modrou oblohou, sa týči Bratislavský hrad. Nie je to len taký hocijaký hrad. Je to hrad, ktorý rozpráva príbehy staré stovky rokov. A jeden z týchto príbehov sa začína malým, bielym kamienkom.

Volal sa Kamienok a bol veľmi zvedavý. Žil si spokojne na brehu Dunaja, sledoval lode plávajúce po rieke a počúval šum stromov. Ale túžil po niečom viac. Chcel vidieť svet zhora, chcel vedieť, čo sa skrýva za tým zeleným kopcom. Jedného dňa sa stalo niečo neobyčajné.

Po brehu kráčal starý muž s dlhou bielou bradou a múdrymi očami. Bol to majster kamenár, ktorý hľadal ten správny kameň pre svoj veľký projekt. Jeho pohľad padol na Kamienok. Zohol sa, zdvihol ho a zadíval sa naňho. „Ty si ten pravý,“ povedal tichým hlasom. „Ty budeš súčasťou niečoho veľkého a krásneho.“

Kamienok bol nadšený! Konečne sa jeho sen splní. Majster kamenár ho vložil do svojho koženého vaku a spolu sa vybrali na cestu. Cesta bola dlhá a namáhavá, ale Kamienok sa tešil z každého kroku. Videli polia plné kvetov, lesy plné zvierat a dedinky plné usmiatych ľudí. Až nakoniec dorazili na kopec nad mestom.

Tam už stáli desiatky remeselníkov – kamenári, tesári, kováči. Všetci boli pripravení na veľkú stavbu. Majster kamenár ukázal na miesto, kde mal stáť nový hrad. „Tu bude stáť hrad, ktorý bude ochraňovať naše mesto a bude symbolom našej sily a prosperity,“ povedal. „Bude to hrad, ktorý prežije veky.“

Kamienok s úžasom sledoval, ako sa začína stavba. Videli ako kamenári tesajú obrovské kamenné bloky, tesári spájajú drevené trámy a kováči vyrábajú železné brány a mreže. Videl ako sa kopec pomaly mení na pevnosť. Majster kamenár Kamienok starostlivo opracoval a umiestnil ho na miesto, kde mal byť prvý kameň budúceho hradu. Bol to dôležitý moment. Práve tam, pod ním, začala rásť história.

Stavba trvala dlhé roky. Počas tých rokov Kamienok videl veľa. Videl kráľov a kráľovné, rytierov a dvoranov. Počul hudbu a spev, smiech a plač. Videl, ako sa hrad mení a rozširuje, ako pribúdajú nové veže a nádvoria. Bol svedkom dôležitých historických udalostí. A vždy bol tam, na svojom mieste, ticho a trpezlivo.

Jedného dňa sa na hrade usadil kráľ. Bol to múdry a spravodlivý panovník, ktorý miloval svoj ľud. Kráľ často sedával na nádvorí a rozjímal. Raz si všimol malý biely kamienok v stene. Zaujal ho jeho tvar a farba. Zavolal majstra kamenára a spýtal sa ho, odkiaľ ten kameň pochádza.

Majster kamenár sa uklonil a povedal: „Vaše veličenstvo, ten kameň pochádza z brehu Dunaja. Bol to prvý kameň, ktorý sme použili pri stavbe tohto hradu. Priniesol som ho ja, pretože som cítil, že má v sebe niečo výnimočné.“

Kráľ sa usmial. „Máš pravdu,“ povedal. „Ten kameň je skutočne výnimočný. Budeme si ho vážiť a opatrovať ho, pretože je symbolom našej histórie a našej budúcnosti.“ Odvtedy sa Kamienku hovorilo „Biely kamienok“ a stal sa symbolom Bratislavského hradu. Ľudia si ho pamätali, hovorili o ňom a verili, že prináša šťastie.

Čas plynul a hrad prežil mnoho zmien. Bol svedkom vojen a mieru, slávy a úpadku. Ale Biely kamienok vždy zostal na svojom mieste, pripomínajúc ľuďom jeho pôvod a jeho význam. Dokonca aj keď hrad raz zhorel do tla, Biely kamienok prežil. Bol síce trochu ošúchaný a opálený, ale stále tam bol, pripravený na obnovu.

A tak sa aj stalo. Hrad bol obnovený a Biely kamienok sa vrátil na svoje pôvodné miesto. A dodnes tam stojí, ticho a nenápadne, pripomínajúc všetkým, že aj malý kameň môže byť súčasťou niečoho veľkého a dôležitého. Pripomína deťom, že aj ony môžu byť súčasťou veľkých vecí, ak majú odvahu, zvedavosť a trpezlivosť. Stačí len chcieť a veriť v seba samého.

Preto, keď nabudúce navštívite Bratislavský hrad, dobre sa pozrite. Možno uvidíte malý biely kamienok. A ak ho uvidíte, spomeňte si na jeho príbeh. Príbeh Bieleho kamienku, ktorý sa stal symbolom jedného z najkrajších hradov na Slovensku.