Na úsvite vekov, keď zem bola mladá a zvieratá rozprávali, žil malý chlapec menom Tavo. Tavo nebýval v domčeku ako my. Jeho domovom bola jaskyňa v objatí vysokých hôr. Nebýval tam sám. Spoločnosť mu robila mama, silná a múdra žena, a otec, zručný lovec s očami orla. Ich život bol jednoduchý, ale ťažký. Každý deň sa starali o to, aby mali čo jesť, a chránili sa pred chladom a divými zvieratami.
Tavo bol zvedavý chlapec. Neuspokojil sa s tým, čo videl. Vždy sa pýtal a chcel vedieť viac. „Mama, prečo slnko svieti?“ pýtal sa raz. „Prečo vtáky spievajú?“ pýtal sa inokedy. Mama sa usmiala a trpezlivo mu odpovedala, ako najlepšie vedela. Vedela, že Tavova zvedavosť je dar, ktorý ho raz dovedie k veľkým veciam.
Jedného dňa, keď sa Tavo hral neďaleko jaskyne, zbadal niečo zvláštne. Na oblohe sa preháňali blesky a z neba padali ohnivé šípy. Tavo sa najprv zľakol a schoval sa za veľký kameň. Keď sa búrka utíšila, opatrne sa priblížil k miestu, kam udrel blesk. Tam, na zemi, horel malý krík. Ale nehorel tak, ako horel les, keď ho spálilo slnko. Tento oheň bol iný. Bol jasný, teplý a tancoval v rytme neviditeľnej hudby.
Tavo bol fascinovaný. Nikdy predtým nevidel nič také. Opatrne sa priblížil a natiahol ruku. Cítil teplo, ktoré mu príjemne obklopilo prsty. Ale keď sa dotkol plameňa, rýchlo ruku stiahol. Bolelo to! Oheň bol nebezpečný, ale zároveň krásny a lákavý.
Vrátil sa do jaskyne a povedal o svojom objave rodičom. Otec bol opatrný. „Oheň je dobrý sluha, ale zlý pán,“ povedal. „Musíme sa s ním naučiť zaobchádzať s úctou a rešpektom.“ Mama súhlasila. „Oheň nám môže pomôcť prežiť, ale ak ho nebudeme kontrolovať, môže nás zničiť.“
Tak sa Tavo a jeho rodina začali učiť, ako používať oheň. Najprv opatrne preniesli horiaci krík do jaskyne. Vybrali miesto v strede, kde nehrozilo, že sa oheň rozšíri. Okolo ohniska naskladali kamene, aby ho udržali na jednom mieste. Potom začali skúšať, čo všetko oheň dokáže.
Zistili, že oheň ich zahreje v chladných nociach. Zistili, že oheň odplaší divé zvieratá, ktoré sa báli svetla a tepla. Zistili, že oheň im umožní piecť mäso a zeleninu, ktoré tak boli chutnejšie a ľahšie stráviteľné. Tavo bol nadšený. Oheň im zmenil život k lepšiemu.
Ale naučiť sa ovládať oheň nebolo jednoduché. Mnohokrát sa popálili, mnohokrát im oheň ušiel z rúk a spôsobili malé požiare. Ale nevzdávali sa. Tavo bol obzvlášť vytrvalý. Trávil hodiny pozorovaním ohňa, učil sa, ako reaguje na vietor, ako horí rôzne druhy dreva, ako ho udržať pri živote. Postupne sa stal majstrom ohňa.
Raz, keď sa Tavo hral s ohňom, si všimol, že z neho lietajú iskry. Iskry boli malé kúsky horiaceho dreva, ktoré sa vznášali vo vzduchu a pomaly padali na zem. Tavo dostal nápad. Zobral malý kúsok suchého tráva a opatrne ho priložil k iskre. Tráva sa okamžite vznietila. Tavo bol nadšený. Zistil, ako zapáliť oheň bez toho, aby potreboval horiaci krík!
Ukázal svoj objav rodičom. Boli nadšení. Tavo im ukázal, ako pomocou suchého tráva a iskier zapáliť oheň. Odvtedy už nikdy nemuseli strachovať, že im oheň vyhasne. Vedeli ho zapáliť kedykoľvek a kdekoľvek.
Tavov objav sa rýchlo rozšíril medzi ostatnými ľuďmi. Všetci sa chceli naučiť, ako používať oheň. Tavo sa stal učiteľom. Chodil po kraji a učil ľudí, ako zapáliť a udržať oheň. Učil ich, ako ho používať na varenie, kúrenie a ochranu. Učil ich, ako sa k nemu správať s úctou a rešpektom.
Oheň zmenil život ľudí. Umožnil im prežiť v chladných oblastiach, piecť chutnejšie jedlo a chrániť sa pred divými zvieratami. Ľudia boli Tavovi vďační. Považovali ho za hrdinu, ktorý im priniesol svetlo a teplo do ich životov.
Tavo sa nestal kráľom ani slávnym bojovníkom. Stal sa niečím oveľa dôležitejším. Stal sa symbolom múdrosti, vynaliezavosti a lásky k ľuďom. Jeho príbeh sa rozprával z generácie na generáciu a pripomínal ľuďom, ako je dôležité učiť sa, objavovať a zdieľať svoje poznatky s ostatnými.
Takto sa Tavo, malý chlapec z jaskyne, stal človekom, ktorý naučil svet používať oheň. A oheň, ktorý kedysi videl horieť po blesku, navždy zmenil život ľudí na zemi. A keby si sa ho spýtal, čo je najdôležitejšie, povedal by ti: „Oheň je dobrý sluha, ale zlý pán. Používaj ho s úctou a rešpektom a on ti bude slúžiť dobre.“ A možno by ti aj dodal: „A nezabudni, zvedavosť je kľúč k poznaniu!“