Žilo bolo kedysi dávno, v ďalekej krajine zvanej Čína, mladé dievčatko menom Mei. Mei žila v malej dedinke, obklopenej úrodnými poliami ryže a vysokými bambusovými hájmi. Jej otec, Li, bol roľník a mama, Hua, tkala prekrásne hodvábne látky. Mei mala rada príbehy o hrdinských činoch a vzdialených krajoch, ktoré jej rozprávali starí ľudia z dediny pri západe slnka.
Jedného dňa, keď sa Mei hrala s kamarátmi pri rieke, počula rozhovor dospelých. Hovorili o divokých nájazdníkoch zo severu, ktorí ohrozovali pokojnú ríšu. Hovorili o tom, ako plienili dediny, kradli úrodu a unášali ľudí. Mei sa veľmi zľakla.
Večer sa spýtala svojho otca: „Oci, je pravda, čo hovoria o tých nájazdníkoch? Naozaj nám hrozí nebezpečenstvo?“
Li povzdychol. „Áno, Mei. Tieto kmene zo severu sú silné a neúprosné. Cisár sa snaží udržať mier, ale nie vždy sa mu to darí.“
Mei sa bála. Nechcela, aby jej dedinu napadli a ublížili jej rodine a priateľom. V noci sa jej snívalo o divokých bojovníkoch na koňoch, ktorí pustošili jej milovaný domov.
Ráno sa Mei zobudila s pevným rozhodnutím. Musí niečo urobiť, aby pomohla svojej krajine. Bežala za starým učiteľom, pánom Chenom, ktorý bol známy svojou múdrosťou a znalosťami o histórii Číny.
„Pán Chen,“ povedala Mei, „počula som o nájazdníkoch zo severu. Čo môžeme urobiť, aby sme sa ochránili?“
Pán Chen sa na ňu láskavo usmial. „Mei, už dávno sa hovorí o tom, že potrebujeme silnú obranu, ktorá by nás ochránila pred týmito hrozbami. Niektorí cisári už začali so stavbou obranných múrov, ale tie sú roztrúsené a nedokončené.“
Mei nechápala. „Obranné múry? Ako by nám múr mohol pomôcť?“
„Predstav si, Mei, dlhého kamenného draka, ktorý sa vinie cez hory a doliny,“ vysvetľoval pán Chen. „Tento drak by bol taký vysoký a široký, že by ho nepriatelia nedokázali prekonať. Strážne veže na ňom by umožňovali vojakom sledovať okolie a včas varovať pred nebezpečenstvom.“
Mei sa rozžiarili oči. „To je úžasné! Ale kto by takého draka dokázal postaviť?“
„To je ťažká otázka,“ povedal pán Chen. „Stavba takéhoto múru by si vyžiadala obrovské množstvo práce, času a zdrojov. Mnohí by museli obetovať svoje pohodlie a pracovať tvrdo, aby sa tento sen stal skutočnosťou.“
V tom čase, vládca Číny, cisár Qin Shi Huang, mal rovnaké starosti ako Mei a jej dedina. Cisár bol silný a ambiciózny. Zjednotil rozdrobené kráľovstvá do jednej mocnej ríše, ale neustále sa obával o bezpečnosť svojej krajiny pred nájazdníkmi zo severu. Rozhodol sa, že jediný spôsob, ako ochrániť Čínu, je postaviť obrovský múr, ktorý by odradil nepriateľov.
Cisár Qin Shi Huang vydal rozkaz. Všetci muži v ríši, silní a schopní práce, boli povinní podieľať sa na stavbe múru. Do práce boli zapojení vojaci, roľníci, remeselníci, a dokonca aj zločinci, ktorí si odpracovali svoj trest. Práca to bola ťažká a namáhavá.
Li, Meiin otec, bol jedným z tých, ktorí boli povolaní do práce. Mei bola smutná, že musí odísť, ale vedela, že je to pre dobro celej krajiny. Každý deň sa modlila za jeho bezpečnosť a verila, že sa čoskoro vráti domov.
Stavba múru bola obrovská úloha. Múr sa vinul cez hory, púšte a doliny, dlhý tisícky kilometrov. Pracovníci museli ťažiť kamene v ťažkých podmienkach, transportovať ich na miesto stavby a ukladať ich jeden na druhý. Práca bola vyčerpávajúca a nebezpečná. Mnoho ľudí zomrelo na vyčerpanie, choroby alebo pri nehodách.
Mei často chodievala na miesto, kde sa stavala časť múru blízko jej dediny. Videla tam stovky mužov, ktorí tvrdo pracovali v sparnom slnku. Nosili ťažké kamene, miešali maltu a budovali múry. Ich tváre boli spotené a unavené, ale nevzdávali sa. Vedeli, že pracujú pre budúcnosť svojej krajiny.
Mei sa snažila pomáhať, ako vedela. Nosila robotníkom vodu, jedlo a povzbudzovala ich. Jej prítomnosť ich tešila a dodávala im silu pokračovať v práci.
Čas plynul. Stavba múru trvala dlhé roky. Počas vlády cisára Qin Shi Huanga a nasledujúcich dynastií, sa na stavbe a rozširovaní múru podieľali milióny ľudí. Múr sa postupne rozrastal a mohutnel.
Múr nebol len obrannou stavbou. Stal sa symbolom čínskej sily, vytrvalosti a jednoty. Bol svedkom mnohých historických udalostí, bitiek a zmien v krajine.
Počas nasledujúcich storočí a dynastií, bol múr opravovaný, rozširovaný a vylepšovaný. Každá dynastia pridala niečo nové k jeho štruktúre a dizajnu. Múr sa stal rozsiahlym komplexom opevnení, veží, kasární a priechodov.
Počas dynastie Ming (1368-1644) prešiel múr najväčšou rekonštrukciou a vylepšením. Väčšina dnešnej podoby múru pochádza práve z tohto obdobia. Používali sa pevnejšie materiály, ako tehly a kamenné bloky, a múr bol rozšírený a posilnený.
Nakoniec, po mnohých rokoch, bol obrovský kamenný drak, Čínsky múr, dokončený. Týčil sa hrdo nad krajinou, chránil Čínu pred nepriateľmi a stal sa jedným z najvýznamnejších symbolov čínskej civilizácie.
Li sa vrátil domov. Bol unavený a zničený prácou na múre, ale bol hrdý na to, že sa podieľal na takom dôležitom projekte. Mei ho s radosťou privítala a počúvala jeho príbehy o stavbe múru.
Od toho dňa, Mei a všetci obyvatelia Číny vedeli, že majú silnú ochranu pred nepriateľmi. Múr im priniesol pokoj a bezpečnosť. A hoci stavba múru bola ťažká a vyžiadala si mnoho obetí, nakoniec sa oplatila.
Čínsky múr, známy aj ako „Dračia hradba“, sa stal symbolom vytrvalosti, sily a jednoty čínskeho národa. Dodnes pripomína, že aj tie najťažšie úlohy sa dajú zvládnuť, ak sa ľudia spoja a pracujú spoločne pre spoločný cieľ.
Mei vyrástla a stala sa učiteľkou. Rozprávala deťom príbehy o stavbe Čínskeho múru a učila ich o histórii a kultúre ich krajiny. A deti počúvali s úžasom príbehy o obrovskom kamennom drakovi, ktorý chránil ich domov. Tak ako kedysi Mei, aj ony si uvedomovali dôležitosť toho, aby sa starali o svoju krajinu a chránili ju pre budúce generácie.
A tak, legenda o Dračej hradbe, o Čínskom múre, žije dodnes a pripomína nám, že aj tie najväčšie sny sa môžu stať skutočnosťou, ak veríme v silu spolupráce a vytrvalosti.