Na malebnej lúke, obklopenej hustým lesom, žil malý pavúčik menom Pafko. Bol to križiak obyčajný (Araneus diadematus), jeden z najznámejších pavúkov v Európe. Jeho domovom bola stará hruška, ktorej konáre boli posiate zelenými listami a sladkými plodmi.
Pafko mal osem nôh, pokrytých jemnými chĺpkami, ktoré mu pomáhali cítiť vibrácie a pohyb v jeho okolí. Jeho osem očí mu umožňovalo vidieť svet okolo seba, hoci nie tak ostro ako ľudia. Najdôležitejšie pre neho však boli jeho snovacie bradavice, ktoré mu umožňovali vytvárať hodváb – zázračný materiál, ktorý používal na stavbu svojej siete.
Každé ráno, keď slnko začalo prenikať cez koruny stromov, sa Pafko zobudil. Jeho deň sa začínal stavbou siete. Najprv vytvoril rám, ktorý upevnil medzi konármi hrušky. Potom vytvoril radiálne vlákna, ktoré sa rozbiehali zo stredu siete ako lúče kolesa. Nakoniec, s trpezlivosťou a precíznosťou, vytvoril špirálovité vlákna, ktoré boli lepkavé a slúžili na chytanie koristi.
Stavba siete bola pre Pafka náročná práca, ale vedel, že len tak si zabezpečí potravu. Križiaci obyčajní sú totiž predátori, ktorí sa živia hmyzom. Do Pafkkovej siete sa najčastejšie chytali muchy, komáre, motýle a iné drobné lietajúce tvory.
Keď bola sieť hotová, Pafko sa usadil v jej strede a trpezlivo čakal. Bol pripravený na akýkoľvek pohyb. Každé zavibrovanie vlákna bolo pre neho signálom, že sa niečo deje. Raz, keď Pafko takto čakal, zacítil silné zavibrovanie siete. Rýchlo sa pozrel a uvidel, že sa do jeho siete chytila veľká mucha. Moucha sa zúfalo snažila oslobodiť, ale lepkavé vlákna ju pevne držali.
Pafko sa rýchlo priblížil k muche a uhryzol ju. Jeho uhryznutie obsahovalo jed, ktorý muchu paralyzoval. Potom ju obalil hodvábom, aby ju zabezpečil a mohol sa na nej neskôr v pokoji nakŕmit. Pre Pafka to bola skvelá večera.
Život pavúka však nie je len o stavaní sietí a chytaní koristi. Pavúky musia čeliť aj rôznym nebezpečenstvám. Medzi najväčších nepriateľov patria vtáky, ktoré ich lovia, a osy, ktoré ich parazitujú. Jedného dňa, keď Pafko opravoval svoju sieť, zbadal, ako sa k nemu blíži veľká osa. Pafko vedel, že osy sú pre pavúky veľmi nebezpečné, preto sa rýchlo skryl pod list hrušky.
Akonáhle osa preletela okolo, Pafko si vydýchol. Uvedomil si, že musí byť stále v strehu a dávať si pozor na svoje okolie. Okrem predátorov a parazitov musia pavúky čeliť aj nepriaznivému počasiu. Silný dážď alebo vietor môžu zničiť ich siete a znemožniť im lov.
Na jeseň, keď sa dni začali skracovať a ochladzovať, sa Pafko začal pripravovať na zimu. Vedel, že zima je pre pavúky veľmi náročná, pretože je nedostatok potravy a je zima. Pafko si preto vyhľadal úkryt v kôre hrušky, kde bol chránený pred vetrom a chladom.
Predtým, než sa Pafko usadil na zimný spánok, si samička križiaka obyčajného vytvorila kokón z hodvábu, do ktorého nakládla vajíčka. Tento kokón bol starostlivo ukrytý v blízkosti jej siete. Samička po nakladení vajíčok zomrela. Je to bežný osud u križiakov. Pafko vedel, že na jar sa z vajíčok vyliahnu malé pavúčiky, ktoré začnú svoj vlastný život.
Zima bola dlhá a chladná. Pafko spal hlbokým spánkom, z ktorého ho občas prebudilo silné mrazenie. Ale vedel, že na jar sa všetko zmení a opäť bude môcť stavať siete a loviť hmyz.
Keď konečne prišla jar, slnko začalo hriať a príroda sa prebúdzala k životu, Pafko sa prebudil zo zimného spánku. Bol slabý a hladný, ale plný energie a chuti do života. Vybral sa zo svojho úkrytu a začal hľadať vhodné miesto na stavbu novej siete.
Našiel si mladý stromček, ktorý bol obklopený kvetmi. Medzi kvetmi poletovalo množstvo hmyzu, čo bolo pre Pafka ideálne miesto na lov. S trpezlivosťou a zručnosťou si postavil novú sieť a začal čakať na svoju prvú korisť.
Netrvalo dlho a do jeho siete sa chytila malá mucha. Pafko ju rýchlo paralyzoval a obalil hodvábom. Bol šťastný, že sa mu opäť podarilo uloviť si jedlo. Vedel, že toto je len začiatok nového, vzrušujúceho obdobia.
Na jar sa z kokónu vyliahli malé pavúčiky. Boli to maličké kópie Pafka a ich matky. Pavúčiky sa rozliezli po okolí a začali si hľadať vlastné miesta na stavbu sietí. Pafko ich sledoval s úsmevom na tvári. Vedel, že život pavúka je náročný, ale zároveň aj krásny a plný dobrodružstiev.
Jedného dňa Pafko stretol mladú pavúčicu. Bola to krásna križiačka s lesklým, hnedým telom a dlhými, štíhlymi nohami. Pafko sa do nej zamiloval na prvý pohľad. Začal sa s ňou stretávať a spoločne lovili hmyz a stavali siete.
Po nejakom čase sa Pafko a jeho pavúčica rozhodli založiť si rodinu. Samička vytvorila kokón a nakládla do neho vajíčka. Pafko bol veľmi šťastný a tešil sa na to, až sa z vajíčok vyliahnu ich malé pavúčiky.
Život Pafka, európskeho pavúka, bol plný práce, nebezpečenstiev, ale aj radosti a lásky. Ukázal nám, že aj malý tvor môže prežiť vzrušujúci a zmysluplný život, ak je odhodlaný a prispôsobivý. A tak Pafko žil šťastne až do konca svojich dní, obklopený svojou rodinou a priateľmi, v malebnej lúke, pod starou hruškou.