Bol chladný, hviezdnatý večer, presne na Halloween. V dome rodiny Novákových žiarili svetlá vyrezaných tekvíc, všade viseli pavučiny a deti, Maťko a Zuzka, boli oblečené do svojich najstrašidelnejších kostýmov. Maťko bol malý upír s umelými tesákami a Zuzka sa premenila na rozkošnú, ale trochu strašidelnú čarodejnicu s špicatým klobúkom.

„Mami,“ spýtala sa Zuzka, keď sa tešili na večerné zbieranie sladkostí, „prečo vlastne robíme všetky tieto veci? Prečo sa obliekame do kostýmov? A prečo vyrezávame tekvice?“

Mama sa usmiala a objala ich. „To je výborná otázka! Poďte si sadnúť a poviem vám príbeh o tom, ako sa zrodili naše halloweenske tradície. Je to veľmi, veľmi starý príbeh, starší ako vaši prarodičia!“

Príbeh začal pred dávnymi časmi, pred tisíckami rokov, vo vzdialených krajinách. Vtedy tu žili ľudia nazývaní Kelti. Pre Keltov bol koniec októbra veľmi dôležitý čas. Bola to doba, keď sa končilo leto, žatva bola hotová a začínala sa chladná, tmavá zima. Tento deň nazývali Samhain (vyslovuje sa ‚sow-in‘).

Kelti verili, že v noci Samhainu sa hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych stáva veľmi tenkou. To znamenalo, že duchovia, dobrí aj zlí, mohli na jednu noc navštíviť náš svet. Predstavte si to ako magické dvere, ktoré sa na chvíľu otvoria!

„A preto kostýmy!“ vykríkol Maťko. „Aby sme vystrašili zlých duchov!“

„Presne tak!“ povedala mama. „Ľudia si obliekali strašidelné masky a kostýmy, aby vyzerali ako duchovia alebo príšery. Verili, že ak budú vyzerať ako duchovia, zlí duchovia ich nechajú na pokoji, lebo si myslia, že sú jedni z nich. Alebo ich jednoducho vystrašili! Dnes sú naše kostýmy skôr pre zábavu a radosť, ale ich korene sú tam, v dávnej histórii.“

„A čo zbieranie sladkostí?“ spýtala sa Zuzka. „To je moja najobľúbenejšia časť!“

Mama sa zasmiala. „Nuž, aj to má svoj príbeh. V dávnych časoch, keď si ľudia mysleli, že chodia duchovia, nechávali pred svojimi dverami jedlo a pitie pre dobrých duchov, aby ich privítali, a tiež, aby upokojili tých zlých, aby nerobili neplechu. Neskôr, v stredoveku, sa vyvinul zvyk, keď chudobní ľudia chodili od domu k domu a prosili o jedlo, často o takzvané ‚koláčiky pre duše‘ (soul cakes). Za odmenu sa modlili za duše mŕtvych z rodiny, ktorá im dala jedlo. Postupom času sa tento zvyk zmenil na to, čo poznáme dnes – deti chodia a pýtajú si sladkosti s veselým výkrikom ‚trick or treat!‘.“

„Už len tekvice!“ povedal Maťko. „Prečo vyrezávame strašidelné tváre do tekvíc?“

„Pôvodne sa tekvice nevyrezávali,“ vysvetlila mama. „Tento zvyk pochádza z Írska. Legenda hovorí o mužovi menom Lakomý Jack (Stingy Jack), ktorý bol veľmi prefíkaný. Keď zomrel, nebol prijatý do neba ani do pekla. Dostal kúsok žeravého uhlíka, aby si ním svietil na ceste vo večnej tme. Vložil ho do vyrezanej repy, aby mu vydržal dlhšie. Ľudia začali vyrezávať strašidelné tváre do repy, a neskôr, keď Íri prišli do Ameriky, objavili tu tekvice, ktoré boli väčšie a ľahšie sa vyrezávali. Tieto ‚jack-o‘-lanterns‘ mali vystrašiť zlých duchov a ukázať cestu tým dobrým.“

Deti sedeli s otvorenými ústami. Bolo úžasné, koľko histórie sa skrýva za ich obľúbeným sviatkom!

„Takže,“ zhrnula mama, „keď dnes večer pôjdete von, spomeňte si, že oslavujeme koniec leta, spomíname na tých, ktorí tu už nie sú, a hlavne – máme veľa zábavy! Je to noc plná kúziel a starých príbehov, ktorá nám ukazuje, že aj po tisíckach rokov môžeme nájsť radosť v starých tradíciách.“

Maťko a Zuzka už nemohli čakať. S vedomím tajomstva Halloweenu boli ešte viac nadšení, že sa vrhnú do noci a začnú svoju vlastnú halloweensku tradíciu – zbieranie sladkostí!