V malej dedine, ktorá sa tiahla medzi zelenými kopcami a lesmi, stála škôlka plná smiechu a radosti. Tu sa každý deň stretávali najlepší kamaráti – Mia, Janko a Terezka. Bola to nerozlučná trojica, ktorá si vždy vymýšľala nové hry a dobrodružstvá. Jedného dňa však ich hranie prerástlo v niečo oveľa väčšie – v cestu do sveta, o ktorom sa im ani nesnívalo.
Tajomná škatuľka
Jedného rána, keď sa hrali na dvore škôlky, Mia objavila pod starým dubom malú, zamotanú škatuľku. Bola pokrytá prachom a zdobili ju zvláštne symboly, ktoré vyzerali ako stopy dinosaurov. „Pozrite, čo som našla!“ zvolala Mia a kamaráti sa okolo nej zhromaždili.
Janko, ktorý bol vždy najodvážnejší, škatuľku otvoril. Vnútri bol stary kľúč a pergamen s nápisom: „Čarovné dvere čakajú na tých, ktorí majú otvorené srdce a chuť na dobrodružstvo.“
„Čarovné dvere? To znie úžasne!“ povedala Terezka. „Ale kde ich nájdeme?“
Mia si všimla, že na zadnej strane pergamenu bola mapa. Ukazovala cestu k starému kamennému múru na okraji lesa. Bez váhania sa dohodli, že po škôlke pôjdu nájsť čarovné dvere.
Cesta k čarovným dverám
Cesta lesom bola plná prekvapení. Prešli cez potôčik, kde sa Terezka zastavila, aby si pohladila malé žabky, a potom cez lúku, kde Janko našiel pekné perie, ktoré si zastrčil za ucho. Mia ich povzbudzovala: „Nesmieme sa báť, čarovné dvere na nás čakajú!“
A naozaj. Keď prišli ku kamennému múru, objavili staré drevené dvere, ktoré boli takmer úplne schované pod popreplietanými korenmi a lišajníkmi. Na dverách bol zámok v tvare dinosaura. Mia vytiahla kľúč zo škatuľky a opatrne ho zasunula do zámku. Klik! Dvere sa rozžiarili, pomaly sa otvorili a za nimi sa objavil záblesk svetla.
„Poďme!“ zvolal Janko a trojica vkročila do neznáma.
Svet dinosaurov
Za dverami sa rozprestieral úplne nový svet. Obloha bola sfarbená do oranžova a fialova, a všade okolo nich boli obrovské stromy a podivné rastliny. Najväčšie prekvapenie však čakalo hneď za rohom – pred nimi stálo tyranosaurie mláďa s veľkými očami a priateľským úsmevom.
„Ahojte!“ povedal dinosaurus hlasom, ktorý znel ako zvonenie zvončekov. „Volám sa Týko. Vitajte v našom svete!“
Deti boli ohromené. „Ty vieš hovoriť?“ spýtala sa Terezka.
„Samozrejme!“ povedal Týko. „Ale potrebujem vašu pomoc. Stratil som sa a potrebujem nájsť cestu domov. Pomôžete mi, sám sa trošku bojím..“
Dobrodružstvo začíná
Prvou výzvou bolo prejsť cez obrovskú jaskyňu, ktorá bola domovom svetielkujúcich húb. Mia, Janko a Terezka držali Týka za chvost a spoločne prešli tmavou jaskyňou, zatiaľ čo im svetielka húb osvetľovali cestu.
Potom prišli k veľkej rieke, kde žili obrovské ryby. Museli vymyslieť, ako sa dostanú cez rieku. Nakoniec spojili sily a postavili plť z kmeňov stromov. Spoločne pracovali a podarilo sa im to! Na druhej strane rieky ich čakal poklad – zlaté jablko, ktoré im dalo silu pokračovať v ceste.
Návrat domov
Po mnohých ďalších dobrodružstvách, vrátane stretnutia s lietajúcimi dinosaurami a prekonania obrovského kameňa, ktorý blokoval cestu, konečne našli Týkov domov. Bol to krásny údolie plné prieteľských dinosaurov, ktorí sa tešili, že vidia svojho kamaráta.
„Ďakujem, kamaráti,“ povedal Týko. „Bez vás by som to nezvládol. A teraz vás musím odmeniť.“ ukázal im cestu späť k čarovným dverám a dal každému z nich malý zlatý kameň. „Tieto kamene vám vždy pripomenú naše dobrodružstvo.“
Keď znovu prešli cez dvere zistili, že čas v ich svete takmer neplynul. Nikto ani nevedel, že boli preč. Ale oni vedeli, že zažili niečo úžasné. A každý deň sa pozerali na svoje zlaté kamene a spomínali na Týka a svet dinosaurov.