V hlbokom údolí, kde sa vinie rieka Váh, stála chalúpka rodiny Kováčovcov. Otec Ján, mama Mária a ich dvaja synovia, starší Tomáš a mladší Peter, žili pokojným životom, obklopení krásou slovenskej prírody. Ján pracoval ako stolár a Mária sa starala o domácnosť a malú záhradku, v ktorej pestovala bylinky a zeleninu. Tomáš a Peter boli nerozluční, hoci sa povahovo líšili. Tomáš bol vážny a zvedavý, neustále sa niečo pýtal a hltal vedomosti z kníh. Peter bol zas živý a neposedný, radšej behal po lúkach a hral sa s kamarátmi.
Jedného slnečného rána, keď vtáčiky štebotali a slnko sa prebúdzalo nad kopcami, Ján zvolal: „Tak čo, chlapci, dnes vyrážame na výlet!“ Tomáš a Peter vykríkli od radosti. Už dlho sa tešili na tento deň. Mária pripravila chutné balíčky s chlebíkmi, syrom, ovocím a domácim koláčom. Ján skontroloval auto a uistil sa, že majú všetko potrebné.
„Kam vlastne ideme, ocko?“ spýtal sa Tomáš, keď už sedeli v aute a vyrazili na cestu.
„Nechajte sa prekvapiť,“ odpovedal Ján s úsmevom. „Pripravil som pre vás dobrodružstvo, na ktoré len tak ľahko nezabudnete.“
Cesta viedla cez malebné dedinky, okolo polí s dozrievajúcim obilím a cez husté lesy. Mária im cestou ukazovala zaujímavosti. „Pozrite, chlapci, tamto je Beckovský hrad,“ ukázala na zrúcaninu hradu týčiacu sa na strmom brale. „Podľa povesti ho postavil Ctibor, verný radca kráľa Žigmunda. Bol to mocný a bohatý pán, ktorý sa preslávil svojou odvahou a spravodlivosťou.“ Tomáš pozorne počúval a kládol množstvo otázok o histórii hradu a jeho obyvateľoch. Peter sa zas zaujímal o legendu o studni, ktorá mala byť ukrytá niekde v podzemí hradu.
Po chvíli prechádzali okolo Čachtického hradu. „A tamto je Čachtický hrad, známy najmä vďaka Alžbete Báthoryovej,“ povedala Mária. „Bola to krutá grófka, ktorá si vyslúžila prezývku ‚Krvavá grófka‘ kvôli mučeniu a vraždeniu mladých dievčat.“ Peter sa striasol od strachu a schoval sa za Tomáša. Tomáš sa naopak zaujímal o historické fakty a snažil sa zistiť viac o živote a činoch Alžbety Báthoryovej.
Cesta ubiehala rýchlo a čoskoro dorazili do malebného mestečka Banská Štiavnica. Ján zaparkoval auto a povedal: „Tak a sme tu! Banská Štiavnica, mesto zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. Toto mesto má bohatú banícku históriu.“
Začali prehliadku mesta Starým zámkom, ktorý kedysi slúžil ako protiturecká pevnosť. Tomáš a Peter boli fascinovaní starými zbraňami a brneniami. Mária im porozprávala o tureckých nájazdoch na Slovensko a o hrdinstve našich predkov, ktorí bránili svoju krajinu. Neskôr navštívili aj Nový zámok, ktorý bol postavený v 16. storočí a slúžil ako strážna veža. Z veže sa im naskytol nádherný výhľad na celé mesto a okolie.
Po obede v jednej z miestnych reštaurácií sa vybrali do Slovenského banského múzea. „Tu sa dozviete všetko o baníctve v Banskej Štiavnici,“ povedal Ján. „Toto mesto bolo kedysi jedným z najvýznamnejších baníckych centier v Európe.“ V múzeu si prezreli rôzne nástroje a stroje používané pri ťažbe rúd. Peter bol nadšený z banského vláčika, ktorým sa kedysi prepravovali baníci do podzemia. Tomáš zas obdivoval rozsiahly systém banských štôlní a šácht.
Ján im ukázal aj unikátny systém tajchov, umelých vodných nádrží, ktoré slúžili na pohon banských strojov. „Tajchy sú jedinečným technickým dielom,“ povedal Ján. „Sú dôkazom dômyselnosti a zručnosti našich predkov.“ Prešli sa okolo jedného z najväčších tajchov, Počúvadlianskeho jazera, a obdivovali jeho krásu a pokoj.
Keď už sa začalo stmievať, Ján povedal: „Chlapci, ešte jedno prekvapenie mám pre vás. Pôjdeme sa pozrieť na Haldu.“
Haldy sú umelo navŕšené kopce hlušiny, zvyškov hornín, ktoré zostali po ťažbe. Haldy v Banskej Štiavnici sú unikátne tým, že na nich rastú vzácne rastliny, ktoré sa adaptovali na extrémne podmienky. Cesta na Haldu bola náročná, ale Tomáš a Peter sa nevzdávali. Keď konečne dorazili na vrchol, naskytol sa im úžasný pohľad na osvetlenú Banskú Štiavnicu.
„Je to nádherné!“ vykríkol Peter.
„Nikdy som nič krajšie nevidel,“ dodal Tomáš.
Ján a Mária sa usmievali. Boli radi, že sa ich synom páči.
Na spiatočnej ceste boli chlapci unavení, ale šťastní. Prežili deň plný dobrodružstiev a nových poznatkov. Mária im cestou spievala slovenské ľudové piesne a Ján rozprával vtipné príbehy.
Keď dorazili domov, boli už všetci unavení, ale spokojní. Zaspávali s úsmevom na tvári a snívali o ďalších dobrodružstvách. Tento výlet do Banskej Štiavnice im navždy zostane v pamäti ako deň plný radosti, poznania a rodinnej pohody. Cestou domov sa ešte zastavili v Kremnici, pozrieť si mincovňu. Jan im porozprával ako sa tu razili mince a ako to všetko fungovalo. Bol to krásny výlet.