Boli raz dvaja súrodenci, sestra Mia a jej mladší brat Tomáš. Mia mala dvanásť a Tomáš desať rokov. Boli to obyčajné deti, ktoré žili v malom mestečku, až kým jedného dňa neprišla neobyčajná pošta. Zrazu, keď sedeli pri raňajkách, sova vletela otvoreným oknom do kuchyne a zhodila dva hrubé pergamenové listy. Ich mama, prekvapená, zdvihla listy. Boli adresované Mii a Tomášovi a označené zvláštnym znakom – erbom s levom, hadom, jazvecom a orlom. „Čo to môže byť?“ spýtala sa mama s úžasom v hlase. Mia opatrne otvorila svoju obálku. „Je to list… z Rokfortskej strednej školy čarodejníckej!“ zvolala neveriacky. Tomáš otvoril svoju obálku a začal čítať: „Vážená slečna/vážený pán, s radosťou Vás informujeme, že ste boli prijatí do Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Školský rok sa začína 1. septembra. Prosím, dostavte sa na nástupište 9 a 3/4 na King’s Cross Station v Londýne.“ Deti sa na seba pozreli s otvorenými ústami. Čarodejnícka škola? To nemôže byť pravda! Ale erb na liste a formálny tón listu naznačovali, že to nie je žiadny žart. Ich mama, hoci bola prekvapená, si spomenula na rozprávky, ktoré jej rozprávala jej stará mama. Možno je to predsa len pravda. „Musíme ísť do Londýna,“ rozhodla mama. „Musíme zistiť, či je to skutočné.“ Tak sa začalo ich dobrodružstvo. Cesta do Londýna, hľadanie nástupišťa 9 a 3/4, to všetko bolo ako zo sna. Keď prešli cez stenu na nástupišti, ocitli sa v úplne inom svete – plnom čarodejníkov a čarodejníc, ktorí sa ponáhľali do Rokfortského expresu. Vo vlaku sa zoznámili s dievčaťom menom Lenka. Lenka mala dlhé blond vlasy a zvláštne okuliare. Bola veľmi priateľská a hneď ich zasvätila do sveta čarodejníkov. „Takže ste prváci?“ spýtala sa Lenka. „Rokfort je úžasný! Uvidíte, budete sa tu cítiť ako doma.“ „Počuli ste o Harrym Potterovi?“ spýtal sa Tomáš s iskrou v očiach. „Samozrejme!“ odpovedala Lenka. „Je to legenda. Chodí tiež do Rokfortu, ale je o pár ročníkov vyššie.“ Po dlhej ceste vlak konečne zastavil v Rokforte. Hrad sa týčil na kopci a vyzeral naozaj majestátne. Privítal ich profesor McGonagall, prísny, ale spravodlivý. Zaviedla ich do Veľkej siene, kde ich čakal triediaci klobúk. Mia bola zaradená do Chrabromilu a Tomáš do Bifľomoru. Boli trochu smutní, že nie sú v rovnakej fakulte, ale vedeli, že to pre nich bude skvelá skúsenosť. Na hodinách sa naučili prvé kúzla. Profesor Flitwick ich učil levitovať perá pomocou kúzla „Wingardium Leviosa“. „Pamätajte,“ hovoril profesor Flitwick, „dôležitá je správna výslovnosť a sústredenie!“ Mia s Tomášom trénovali celé hodiny a postupne sa im darilo čoraz lepšie. Na hodine elixírov, ktorú viedol profesor Snape, to bolo oveľa ťažšie. Snape bol prísny a nespravodlivý a zdalo sa, že nemá rád nikoho. Jedného dňa sa stalo niečo zvláštne. Jeden z ich spolužiakov, malý chlapec menom Peter, zmizol. Nikto ho nevidel už od večere. Všetci boli vystrašení a začali ho hľadať. Mia a Tomáš sa rozhodli, že sa zapoja do hľadania. Vedeli, že musia použiť všetko, čo sa v škole naučili, aby Petra našli. „Musíme ísť do Zakázaného lesa,“ povedala Mia. „Počula som, že tam Petra videli naposledy.“ „Ale Zakázaný les je nebezpečný!“ namietal Tomáš. „Sú tam strašidelné tvory a nikto tam nesmie chodiť bez povolenia.“ „Nemáme na výber,“ povedala Mia odhodlane. „Peter je v nebezpečenstve a musíme mu pomôcť.“ V noci sa vytratili z hradu a vkradli sa do Zakázaného lesa. Les bol tmavý a strašidelný. Stromy boli vysoké a tiene sa pohybovali okolo nich. Počuli zvláštne zvuky a cítili, že ich niekto sleduje. „Lumos!“ povedala Mia a jej prútik sa rozžiaril jasným svetlom. Pomocou svetla z prútika sa snažili nájsť Petra. Zrazu počuli tiché stonanie. Išli za zvukom a našli malého jednorožca, ktorý bol zranený. „Pozri, Tomáš!“ zvolala Mia. „Jednorožec je zranený! Musíme mu pomôcť.“ Tomáš bol trochu vystrašený, ale vedel, že musia pomôcť jednorožcovi. Mia použila liečivé kúzlo, ktoré sa naučila na hodine bylinkárstva. Jednorožec sa pomaly uzdravoval. „Ďakujem vám,“ povedal jednorožec tichým hlasom. „Za to, že ste mi pomohli, vám poviem, čo viem. Videl som, ako niekto uniesol malého chlapca a odviedol ho hlbšie do lesa. Bol zakliaty.“ „Kto ho zaklel?“ spýtala sa Mia. „To neviem,“ odpovedal jednorožec. „Ale viem, že musíte ísť rýchlo, inak bude kliatba silnejšia.“ Mia a Tomáš sa poďakovali jednorožcovi a pokračovali hlbšie do lesa. Narazili na skupinu kentaurov, ktorí sa zhovárali pri ohni. „Čo tu robíte?“ spýtal sa ich vodca kentaurov prísnym hlasom. „Zakázaný les je pre vás príliš nebezpečný.“ „Hľadáme nášho spolužiaka Petra,“ vysvetlila Mia. „Zmizol a myslíme si, že ho niekto uniesol.“ Kentauri sa na seba pozreli. „Vieme o chlapcovi,“ povedal vodca. „Bol zakliaty a odvlečený do starej chatrče na konci lesa. Ale je to veľmi nebezpečné miesto. Musíte byť veľmi opatrní.“ „Pomôžete nám?“ spýtal sa Tomáš. „Nemôžeme ísť s vami,“ odpovedal vodca. „Ale môžeme vám dať radu. Použite kúzlo ‚Protego‘ na ochranu pred zlom a kúzlo ‚Finite Incantatem‘ na zrušenie kliatby.“ Mia a Tomáš sa poďakovali kentaurom a ponáhľali sa k starej chatrči. Keď dorazili na miesto, videli, že chata je obklopená tmavou aurou. Peter bol vo vnútri a vyzeral, akoby spal. „Protego!“ zakričala Mia a okolo nich sa vytvoril štít. Vstúpili do chatrče a uvideli Petra ležať na zemi. Bol bledý a slabý. Mia a Tomáš sa postavili vedľa neho a spoločne zakričali: „Finite Incantatem!“ Zrazu sa okolo nich rozžiarilo jasné svetlo. Kliatba bola zlomená a Peter sa prebudil. „Čo sa stalo?“ spýtal sa Peter zmätene. „Kde som?“ „Si v bezpečí,“ povedala Mia. „My sme ťa našli.“ Spoločne sa vrátili do hradu. Všetci boli šťastní, že sa Peter našiel. Na ich počesť usporiadali veľkú oslavu. Počas oslavy sa k nim priblížil Harry Potter. „Počul som, čo ste urobili,“ povedal Harry. „Zachránili ste svojho spolužiaka. To je naozaj hrdinské. Chrabromil a Bifľomor sú na vás hrdí.“ Mia a Tomáš boli veľmi šťastní. Dokázali, že aj keď sú len prváci, môžu urobiť niečo veľké. Naučili sa, že dôležité je priateľstvo, odvaha a ochota pomáhať druhým. Ich dobrodružstvo v Rokforte sa len začalo, ale vedeli, že ich čaká ešte veľa ďalších dobrodružstiev.