V hlbokom vesmíre, ďaleko za hviezdami, žila malá kométa menom Veselka. Nebola ako ostatné kométy, ktoré sa len ticho vznášali po oblohe. Veselka bola plná smiechu, radosti mala žiarivý chvost, ktorý hral všetkými farbami dúhy a vždy, keď sa zasmiala, z jej chvosta vyleteli malé, ligotavé hviezdičky.

Jedného dňa, Veselka počula rozhovor dvoch hviezd. Hovorili o legendárnej planéte Glória, ktorá bola ukrytá hlboko v Galaktickej džungli. Táto planéta bola známa pre svoje nekonečné zásoby kozmického prachu, z ktorého sa dalo vyrobiť tie najchutnejšie kozmické cukrovinky! Veselka sa rozhodla, že ju nájde.

„To znie ako dobrodružstvo pre mňa!“ zvolala Veselka a bez váhania sa vydala na cestu.

Jej cesta ju viedla cez hviezdne polia, kde sa hrala so svetelnými lúčmi, a okolo planét, kde sa stretla s roztomilými, ufónskymi tvormi. Na jednej z planét stretla malého robotka menom Bzučko. Bzučko bol veselý a zvedavý robot, ktorý mal na starosti stráženie opusteného hviezdneho prístavu.

„Kamže, kamže, malá kométa?“ opýtal sa Bzučko, keď zbadal Veselku.

„Hľadám planétu Glória. Počula som, že tam rastú najchutnejšie kozmické cukrovinky!“ odpovedala Veselka s iskričkami v očiach.

Bzučko sa zamyslel. „Planéta Glória? To je dosť ďaleko a cesta k nej je plná nástrah. Ale ak chceš, môžem sa k tebe pridať. Potrebujem zmenu a dobrodružstvo znie skvele!“

Veselka bola nadšená. „To by bolo úžasné! Vitaj na palube, Bzučko!“

A tak sa Veselka a Bzučko spoločne vydali na cestu. Preleteli cez čierne diery, ktoré sa ich snažili vtiahnuť do svojho vnútra, ale Veselka bola príliš rýchla a šikovná na to, aby sa nechala chytiť. Stretli aj vesmírnych pirátov, ktorí sa ich snažili obrať o kozmický prach, ale Bzučko ich preľstil svojimi robotickými trikmi a piráti s hanbou ušli.

Po mnohých dňoch cestovania konečne dorazili na okraj Galaktickej džungle. Bola to hustá, neprehľadná oblasť plná asteroidov a hviezdneho prachu.

„Teraz musíme byť opatrní,“ povedal Bzučko. „V Galaktickej džungli žijú zvláštne stvorenia.“

Zrazu, spoza veľkého asteroidu, vyskočil chlpatý tvor s obrovskými ušami a dlhým nosom. Bol to Kozmokrtko, strážca Galaktickej džungle.

„Kto ste a čo tu hľadáte?“ spýtal sa Kozmokrtko podozrievavo.

Veselka a Bzučko mu vysvetlili, že hľadajú planétu Glória a chcú ochutnať kozmické cukrovinky.

Kozmokrtko sa na nich chvíľu zamračene pozeral, ale potom sa usmial. „Planéta Glória je pre vás príliš nebezpečná. Ale ak mi pomôžete nájsť moje stratené okuliare, ukážem vám cestu k tajnému prameňu kozmického džúsu. Je ešte chutnejší ako tie cukrovinky!“

Veselka a Bzučko súhlasili. Spoločne prehľadali celú džungľu a nakoniec našli okuliare pod veľkým hviezdnym stromom. Kozmokrtko bol nesmierne vďačný a ukázal im cestu k prameňu.

Prameň kozmického džúsu bol ukrytý v malej jaskyni, ktorá bola osvetlená žiarivými kryštálmi. Džús mal všetky farby dúhy a chutil ako najsladšia malina a najšťavnatejšie mango zároveň. Veselka a Bzučko si naplnili svoje fľaše a s Kozmokrtkom sa rozlúčili.

Na spiatočnej ceste Veselka a Bzučko rozmýšľali, aké úžasné dobrodružstvo zažili. Nielenže ochutnali skvelý kozmický džús, ale aj spoznali nových priateľov a prekonali mnoho prekážok.

„Toto bolo to najlepšie dobrodružstvo, aké som kedy zažila!“ zvolala Veselka.

„Aj pre mňa!“ súhlasil Bzučko. „A viem, že nás čakajú ešte mnohé ďalšie!“

A tak sa Veselka a Bzučko vrátili domov, plní zážitkov a s vedomím, že priateľstvo a odvaha sú tie najcennejšie veci na svete. A každý večer, keď sa pozrieme na oblohu, môžeme si spomenúť na malú kométu Veselku a jej dobrodružstvo a snívať o vlastných cestách do hlbokého vesmíru.