V hlbokom, modrom oceáne, kde slnečné lúče tancovali na piesočnatom dne, žil malý, odvážny klaun očkatý menom Nemo. Nemo, ako si pamätáte z príbehu o jeho hľadaní, miloval dobrodružstvá, aj keď jeho otec Marlin, bol občas prehnane opatrný. Bývali v útulnom sasankovom dome, obklopení ďalšími sasankami a koralmi, ktoré tvorili nádhernú koralovú záhradu.

Jedného rána, keď sa Nemo prebudil, zbadal niečo nezvyčajné. Medzi ružovými a fialovými koralmi sa ligotal koral neobyčajnej farby – bol strieborný a pulzoval jemným, modrým svetlom. „Oci, pozri!“ zvolal Nemo, „Čo je to za koral? Nikdy som taký nevidel!“

Marlin si pretriasol oči a priblížil sa. „To je veľmi zvláštne, Nemo. Nikdy som nič podobné nevidel. Hovorí sa o Zázračných koraloch, ktoré sa objavujú len raz za sto rokov. Vraj majú magickú moc, ale nikto nevie, akú.“

Nemo bol okamžite nadšený. „Magickú moc? Musíme to zistiť!“

Marlin bol nervózny. „Nemo, pamätaj, čo som ti hovoril. Nechodievaj ďaleko a nebezpečenstvo číha všade. Nemali by sme sa s tým koralom zahrávať.“

Ale Nemo už mal plán. „Neboj sa, oci! Budeme opatrní. Len sa naň pozrieme zblízka a spýtame sa Dory, čo si o tom myslí.“

Dory, rybka s krátkodobou pamäťou, žila neďaleko s nimi. Keď jej Nemo a Marlin ukázali strieborný koral, Dory sa rozžiarila. „Óóó, aký je krásny! Pripomína mi… hm… ako sa to len volá? Aha! Cestu! Áno, určite je to cesta!“

„Cesta kam, Dory?“ spýtal sa Marlin, zmätený.

„To neviem!“ odpovedala Dory s úsmevom. „Ale cítim, že nás niekam vedie! Možno k pokladu! Alebo k novým kamarátom! Alebo… hm… ku koláčiku!“

Nemo sa zasmial. „Koláčik by bol super! Poďme to preskúmať!“

Marlin, aj keď s obavami, nakoniec súhlasil. Rozhodli sa, že budú sledovať pulzujúce svetlo koralu a uvidia, kam ich zavedie. Vybrali sa na dobrodružnú cestu, opúšťajúc ich bezpečnú koralovú záhradu.

Cesta ich viedla cez hlboké priepasti, popri farebných húfoch rybičiek a cez riasy, ktoré tancovali v prúdoch. Stretli starú korytnačku Krupa, ktorá im povedala príbehy o oceáne a varovala ich pred nebezpečnými medúzami. Dory sa, samozrejme, niekoľkokrát stratila a potom sa opäť objavila, spievajúc si vlastné pesničky.

Raz, keď plávali okolo temnej jaskyne, začuli tlmené vzlyky. Nemo sa odvážne priblížil a uvideli malú, osamelú rybku. Bola to rybka menom Lila a stratila sa svojim rodičom.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa Nemo súcitne.

Lila si utrela slzy. „Stratila som sa. Hrala som sa s kamarátmi a zrazu som nevedela, kde sú moji rodičia.“

Marlin sa na Nema pozrel. Bol znepokojený, ale videl v Nemovi odhodlanie pomôcť. „Pomôžeme ti, Lila,“ povedal Marlin. „Nájdem tvojich rodičov.“

Pustili sa do hľadania. Dory, s jej prekvapujúcou schopnosťou nájsť stratené veci (aspoň na chvíľu), im pomáhala. Plávali okolo koralových útesov a pýtali sa všetkých rybičiek, či nevideli Liliných rodičov. Nakoniec ich našli – vystrašených, ale šťastných, že vidia svoju dcérku v bezpečí.

Lila sa objala so svojimi rodičmi a potom sa otočila k Nemovi, Marlinovi a Dory. „Ďakujem vám! Ste veľmi milí!“

Keď sa rozlúčili s Lilou a jej rodičmi, Nemo si uvedomil, že strieborný koral ich neviedol len k dobrodružstvu, ale aj k príležitosti pomôcť niekomu v núdzi. Cítil sa hrdý.

Pokračovali v ceste, sledovali modré svetlo strieborného koralu. Svetlo ich viedlo až k starej, potopenej lodi. Loď bola obrastená riasami a koralmi a vyzerala ako tajomný palác. Strieborný koral pulzoval najsilnejšie práve pri vchode do lode.

„Myslíte, že je poklad vnútri?“ spýtala sa Dory vzrušene.

Marlin bol opatrný. „Nechcem sa dohadovať. Môže to byť nebezpečné.“

Nemo, povzbudený dobrodružstvom, ktoré prežili, povedal: „Poďme sa pozrieť! Budeme opatrní.“

Vstúpili do lode a plávali cez tmavé chodby. Všade okolo nich sa vznášali bublinky a počuli tlmené zvuky oceánu. Narazili na staré truhlice, roztrhané plachty a zhrdzavené reťaze. V jednej z truhlíc našli starú mapu. Mapa ukazovala cestu k ostrovu, ktorý sa volal Ostrov Strážcov Koralov.

„Ostrov Strážcov Koralov!“ zvolal Nemo. „Čo to je?“

Marlin si mapu pozorne prezrel. „Hovorí sa, že na tom ostrove žijú staré korytnačky, ktoré strážia najvzácnejšie koraly v oceáne. Sú to veľmi múdre a láskavé stvorenia.“

Nemo sa rozhodol. „Musíme tam ísť! Chcem sa stretnúť so Strážcami Koralov!“

A tak sa vydali na ďalšiu časť ich dobrodružstva. Plávali dlhé dni, až kým konečne neuvideli v diaľke malý ostrov. Ostrov bol obklopený koralovými útesmi a na pláži rástli palmy. Keď sa priblížili, uvideli niekoľko starých korytnačiek, ktoré pomaly plávali okolo ostrova.

Privítala ich najstaršia korytnačka, ktorá sa volala Staršina. Mala vráskavú tvár a múdre oči. „Vitajte, cestovatelia,“ povedala Staršina s láskavým úsmevom. „Vieme, prečo ste prišli. Zázračný koral vás sem priviedol.“

Nemo bol ohromený. „Ako ste to vedeli?“

Staršina sa zasmiala. „My, Strážcovia Koralov, vieme veľa. Zázračný koral sa objavuje len vtedy, keď je niekto pripravený naučiť sa niečo dôležité.“

„Čo sa máme naučiť?“ spýtal sa Marlin.

„Musíte sa naučiť, že najväčší poklad nie je zlatý, ale spočíva v pomoci druhým a v ochrane nášho oceánu,“ odpovedala Staršina. „Zázračný koral vám ukázal, že aj malá rybka môže urobiť veľký rozdiel.“

Nemo si spomenul na Lilu a na to, ako ju pomohli nájsť jej rodičov. Pochopil, čo Staršina myslí. „Rozumiem,“ povedal Nemo. „Musíme chrániť naše koraly a pomáhať všetkým, ktorí to potrebujú.“

Staršina sa usmiala. „Si múdry, Nemo. Teraz ste pripravení vrátiť sa domov. Zázračný koral stratí svoju moc, ale spomienka na vaše dobrodružstvo a vedomosti, ktoré ste získali, vám zostanú navždy.“

A tak sa Nemo, Marlin a Dory rozlúčili so Strážcami Koralov a vydali sa na cestu domov. Keď sa vrátili do svojej koralovej záhrady, strieborný koral zmizol. Ale v Nemovom srdci zostala spomienka na ich dobrodružstvo a odhodlanie chrániť oceán a pomáhať ostatným. A Marlin? Ten už nebol taký opatrný ako predtým. Pochopil, že aj napriek nebezpečenstvám, dobrodružstvá môžu priniesť cenné skúsenosti a posilniť ich puto. A Dory? Tá si celú cestu spievala pesničky o koláčikoch a stratenej rybke, ktorú našli. A Nemo? Nemo vedel, že aj keď je malá rybka, môže urobiť veľký rozdiel. A to bolo najväčšie dobrodružstvo zo všetkých.