V hlbokom lese, kde sa stromy týčili až k oblakom, žila malá netopierica menom Myška. Nebola to obyčajná netopierica. Mala hebký, hnedý kožúšok, veľké ušká, ktoré jej pomáhali počuť aj tie najtichšie zvuky, a obrovské, zvedavé oči. Myška bývala so svojou rodinou v starej, opustenej veži, ktorá slúžila ako útočisko pre stovky netopierov.

Každý večer, keď slnko zapadlo a na oblohe sa objavili prvé hviezdy, netopiere opúšťali vežu a vydávali sa na lov. Myška sa ešte len učila lietať a loviť, no už teraz sa nemohla dočkať, kedy sa stane rovnako šikovnou lovkyňou ako jej mama.

„Pamätaj si, Myška,“ hovorila jej mama, „najdôležitejšie je počúvať. Netopiere používajú niečo, čomu sa hovorí echolokácia. Vysielame zvuky a počúvame, ako sa odrážajú od predmetov okolo nás. Takto vieme, kde sa nachádzajú muchy a komáre, ktoré si chceme uloviť.“

Myška sa snažila dávať pozor. Mama jej vysvetlila, že netopiere sú veľmi dôležité pre prírodu. Jedia veľké množstvo hmyzu, ktorý by inak škodil rastlinám a ľuďom. Netopiere sú ako malí, lietajúci záhradníci, ktorí pomáhajú udržiavať prírodu zdravú.

Jedného večera sa Myška vybrala na lov so svojimi kamarátmi, dvomi malými netopierikmi menom Uško a Pískľavka. Uško mal smiešne veľké uši, ktoré mu vždy trochu trčali, a Pískľavka bola známa svojím piskľavým hlasom. Spoločne sa vzniesli do tmavej noci a začali loviť.

Myška sa sústredila na echolokáciu. Vydávala malé, cvakavé zvuky a počúvala, ako sa odrážajú od stromov, kríkov a kvetov. Zrazu zachytila zvuk, ktorý ju prekvapil. Nebol to zvuk muchy ani komára, ale slabé, vystrašené pišťanie.

„Počuli ste to?“ spýtala sa Myška kamarátov.

„Čo sme mali počuť?“ odpovedal Uško, ktorý bol vždy trochu pomalší.

„Pišťanie! Myslím, že niekto potrebuje pomoc!“ povedala Myška a zamierila smerom k zvuku.

Uško a Pískľavka ju nasledovali. Leteli cez húštiny a ponad rieku, až kým nedoleteli k starej, rozpadávajúcej sa stodole. Z pišťania bolo cítiť strach a zúfalstvo. Myška sa pozrela dovnútra a uvidela malú, opustenú veveričku, ktorá uviazla v starej sieti.

Veverička bola uväznená vysoko na strope stodoly a nemohla sa dostať dole. Bola vystrašená a hladná. Myška vedela, že ju musia zachrániť.

„Uško, Pískľavka, musíme jej pomôcť!“ zvolala Myška.

„Ako to urobíme? Sme príliš malí na to, aby sme ju oslobodili,“ povedal Uško s obavami.

„Musíme použiť našu echolokáciu!“ povedala Myška. „Vysielajme zvuky a zistime, ako sa dá dostať k sieti. Možno nájdeme nejaký spôsob, ako ju pretrhnúť.“

Traja netopierí kamaráti začali lietať okolo siete a vysielať svoje cvakavé zvuky. Pozorne počúvali, ako sa zvuky odrážajú od dreva a pavučín. Po chvíli Myška zistila, že k sieti vedie tenká, suchá vetva.

„Uško, ty máš najsilnejšie zuby!“ povedala Myška. „Prehryzni tú vetvu! Keď spadne, možno so sebou strhne aj sieť!“

Uško sa trochu bál, ale vedel, že musia pomôcť veveričke. Preletel k vetve a začal ju hrýzť. Drevo bolo tvrdé a suché, ale Uško sa nevzdával. Hrýzol a hrýzol, až kým sa vetva zlomila s hlasným prasknutím.

Vetva spadla na sieť a sieť sa roztrhla. Veverička spadla na zem, ale našťastie dopadla na hromadu mäkkého sena. Bola trochu otrasená, ale inak v poriadku.

Veverička sa pozrela na malých netopierov a usmiala sa. „Ďakujem vám! Zachránili ste mi život!“ povedala s vďačnosťou.

Myška, Uško a Pískľavka sa usmievali od ucha k uchu. Boli šťastní, že mohli pomôcť. Zistili, že aj keď sú malí, môžu urobiť veľké veci, ak budú pracovať spoločne a používať svoje schopnosti.

„Radi sme pomohli!“ odpovedala Myška. „Sme netopiere a radi pomáhame zvieratkám v núdzi.“

Veverička sa s nimi rozlúčila a utiekla do lesa. Myška, Uško a Pískľavka sa vrátili do veže, kde ich už čakala Myškina mama.

„Kde ste boli tak dlho?“ spýtala sa mama s obavami.

„Zachránili sme veveričku!“ povedala Myška hrdo a vyrozprávala mame celý príbeh.

Mama bola na Myšku veľmi hrdá. „Si veľmi statočná a múdra netopierica,“ povedala. „Som rada, že si použila svoju echolokáciu a pomohla si niekomu v núdzi.“

Myška sa usmiala a privinula sa k mame. Vedela, že je súčasťou niečoho väčšieho, a že ako netopierica môže robiť svet lepším miestom. A Uško a Pískľavka? Tí boli radi, že majú takú šikovnú a odvážnu kamarátku, ako je Myška. A tak, noc čo noc, lietali spoločne, lovili hmyz a pomáhali všetkým, ktorí to potrebovali. Lebo to je to, čo robia netopierí kamaráti – chránia prírodu a pomáhajú si navzájom.