Bola raz jedna rodinka – mama, ocko a dve päťročné dvojičky, Tomáško a Hanka. Tomáško mal krátke hnedé vlasy a vždy sa na niečo vypytoval. Hanka mala dlhé blond vrkoče a rada kreslila. Boli to veľmi zvedavé a veselé deti, ale doteraz zažili len život vo svojom malom mestečku. Nikdy nevideli more, nikdy neleteli lietadlom a nikdy nebývali v hoteli. Toto leto sa to však malo zmeniť!
„Deti, máme pre vás prekvapenie!“ povedal ocko jedného večera. „Poletíme na dovolenku k moru!“
Tomáško a Hanka vybuchli od radosti. „K moru? Čo to je more?“ pýtala sa Hanka.
„More je obrovská vodná plocha, kde žijú ryby, delfíny a iné morské zvieratká,“ vysvetľovala mama. „A budeme sa kúpať, stavať hrady z piesku a hľadať mušle.“
„A poletíme lietadlom!“ dodal ocko. „Veľkým lietadlom, ktoré nás zoberie až k moru.“
Tomáško sa zamračil. „Ja som ešte nikdy neletel lietadlom. Bude to strašidelné?“
„Neboj sa, Tomáško,“ upokojovala ho mama. „Bude to dobrodružstvo! Pozrieme sa na svet zhora, ako vtáčiky.“
Nasledujúce ráno boli Tomáško a Hanka plní očakávania. Zbalili si svoje obľúbené hračky, plavky a opaľovacie krémy. Na letisku boli veľmi prekvapení, koľko je tam ľudí a aké veľké sú lietadlá. Keď nastúpili do lietadla, Tomáško sa držal maminy ruky.
„Pozri, Tomáško, aké sú malé autá tam dole!“ ukazovala Hanka cez okno.
Keď lietadlo vzlietlo, obaja sa trochu báli, ale potom začali pozorovať oblaky a cítili sa ako na hojdačke. Po niekoľkých hodinách letu pilot oznámil: „Pripravte sa na pristátie. Vidíme more!“
Tomáško a Hanka sa nalepili na okno. Dole sa trblietala obrovská modrá plocha. „To je more? Wau!“ zvolali naraz.
Po pristátí ich odviezli do hotela. Bol to obrovský hotel s bazénom a reštauráciou. Deti boli nadšené. Ich izba mala balkón s výhľadom na more.
„To je sen!“ povedala Hanka a začala skákať po posteli.
Na druhý deň ráno sa celá rodina vybrala na pláž. Tomáško a Hanka boli ohromení. More bolo naozaj obrovské! Bežali k vode a dotkli sa vlniek. Voda bola studená, ale príjemná.
„Poďme stavať hrad!“ navrhol Tomáško a začal naberať piesok do vedierka. Hanka mu pomáhala a spolu vytvorili krásny hrad s vežičkami a priekopou. Ocko im pomáhal a mama ich natierala opaľovacím krémom.
Potom sa išli kúpať. Tomáško sa bál ponoriť, ale mama ho povzbudzovala. Nakoniec sa odvážil a zistil, že plávanie v mori je zábava. Hanka sa nebála vôbec a čľapkala sa vo vode ako malá rybka.
Počas celého týždňa zažili veľa dobrodružstiev. Hľadali mušle, pozorovali kraby, hrali sa s loptou vo vode a jedli zmrzlinu. Raz sa dokonca vybrali na výlet loďou a videli delfíny, ako skáču vo vode.
Tomáško a Hanka sa naučili plávať, stavať hrady z piesku a hlavne, prekonali svoj strach z neznámeho. Zistili, že cestovanie lietadlom nie je strašidelné, ale vzrušujúce a že more je miesto plné zábavy a dobrodružstiev.
Večer, keď sedeli na balkóne a pozorovali západ slnka, Hanka povedala: „Toto bola najlepšia dovolenka na svete!“
Tomáško prikývol. „Áno, chcem ísť k moru každý rok!“
A tak sa začala tradícia – každé leto chodila malá rodinka k moru, aby si užila slnko, piesok a more plné dobrodružstiev. A Tomáško a Hanka sa už nikdy nebáli lietadla, pretože vedeli, že ich zoberie na to najkrajšie miesto na svete – k moru.