Bolo krásne zimné ráno, keď sa Viki a Romi prebudili plní nadšenia. Dnes bol ten deň, na ktorý sa tešili celý týždeň – deň, keď pôjdu lyžovať s rodičmi. Rýchlo sa obliekli do svojich teplých lyžiarskych oblekov, nasadili si čiapky a rukavice a vyrazili na svah.
Keď dorazili do lyžiarskeho strediska, vzduch bol svieži a sneh sa trblietal v slnečných lúčoch. Viki a Romi sa nemohli dočkať, kedy si nasadia lyže a spustia po svahu. Rodičia im pomohli s výstrojom a spoločne sa vyviezli lanovkou na vrchol hory.
Na vrchole sa na chvíľu zastavili a obdivovali nádherný výhľad. Hory sa tiahli do diaľky a všade naokolo bol len biely sneh. Viki sa zhlboka nadýchol a cítil, ako mu srdce bije rýchlejšie od vzrušenia. Romi sa usmial na svojho brata a povedal: „Poďme na to!“
Začali jazdiť po svahu, najprv pomaly, aby si zvykli na pohyb. S každým oblúkom sa cítili istejšie a išli rýchlejšie. Sneh pod ich lyžami jemne praskal a vietor im svišťal okolo uší. Bolo to ako tanec na snehu, kde každý pohyb bol dokonale synchronizovaný s rytmom ich sŕdc. Cítili sa slobodní a šťastní.
Rodičia ich sledovali a povzbudzovali. Spoločne prešli niekoľko trás, od tých jednoduchších až po náročnejšie. Viki a Romi sa učili nové techniky a triky, ktoré im rodičia ukazovali. Bolo to nielen zábavné, ale aj poučné.
Po niekoľkých hodinách lyžovania sa rozhodli urobiť si prestávku. Zastavili sa pri horskej chate, kde si dali horúcu čokoládu a koláče. Sedeli pri krbe, zahrievali sa a rozprávali si zážitky z dopoludnia. Viki a Romi sa smiali a rozprávali o tom, ako sa im podarilo zvládnuť náročné zjazdy.
Keď si dostatočne oddýchli, vrátili sa na svah. Tentokrát sa rozhodli vyskúšať najdlhšiu trasu v stredisku, ktorá viedla cez les. Bola to ich obľúbená trasa, pretože bola plná zákrut a skokov. Cítili sa ako skutoční lyžiarski šampióni, keď prechádzali medzi stromami a prekonávali prekážky.
Ako sa blížil večer, začali cítiť únavu. Nohy ich boleli a cítili, že už nemajú toľko síl ako ráno. Ale aj napriek tomu sa rozhodli urobiť ešte jeden posledný zjazd. Bolo to ako rozlúčka s nádherným dňom, ktorý prežili.
Keď dorazili na koniec svahu, zastavili sa a pozreli na seba. Boli unavení, ale šťastní. Rodičia ich pochválili za ich odvahu a zručnosti. Spoločne sa vybrali domov, kde ich čakala teplá večera a pohodlné postele.
Viki a Romi si ľahli do postele a ešte dlho si rozprávali o tom, aký úžasný deň prežili. Boleli ich nohy, ale boli radi, že si tak dobre zalyžovali. Pri jazde na svahu sa cítili slobodní a šťastní a už teraz sa tešili na ďalšiu lyžovačku.